Študentka zo Slovenska vo svojich videách kritizuje Západ, obhajuje Čínu a jej správanie napríklad v Sin-ťiangu. Najsledovanejšie príspevky majú milióny videní.
Na čínskom internete čoraz viac vystupujú západní „influenceri”, ktorí sa snažia osloviť čínske publikum. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je hrať na populárnu nacionalistickú strunu a rastúci odpor voči Západu. Medzi týmito influencermi nájdeme aj slovenskú študentku žijúcu v Číne, ktorá tvorí videá na populárnom čínskom videoportáli Bilibili pod menom „PopMatta“.
Od neškodných videí k vyvracaniu „fake news“ západných médií
PopMatta má na Bilibili čosi vyše 500-tisíc odberateľov. Profil si na stránke založila ešte v roku 2019. Svoj kanál má tiež na Youtube, kde sú k pôvodnému čínskemu zneniu pridané čínske titulky.
Videá majú v priemere desaťtisíce videní, tie najpopulárnejšie až niekoľko miliónov. Celkovo v čínskom kontexte zďaleka nemá účet s najväčším výtlakom, ale jej sledovanosť nie je zanedbateľná.
Väčšina tvorby na jej profile nemá politický podtón a venuje sa kultúrnym rozdielom medzi Slovenskom a Čínou, čínskej popkultúre či každodennému životu v Číne. Medzi najsledovanejšie videá však patria práve tie, ktoré riešia politické otázky.
Jedným z prvých z tejto kategórie je video zo začiatku roka 2020, ktoré sa venuje „fake news“ a „lži“ západných médií o vtedajšom priebehu epidémie nového koronavírusu v Číne. Už tu sa objavuje motív o západných médiách ako tých, ktoré zámerne šíria nepravdy o Číne s cieľom poškodiť jej imidž, ktorý sa neskôr objavuje aj v ďalších videách.
Ďalšie pozoruhodné video nesie podtitulok „Ako americká internetová hegemónia vymýva mozgy Európe“. PopMatta v ňom tvrdí, že americké internetové firmy, ako je napríklad Facebook, využívajú svoju dominanciu na internete na dosiahnutie cieľov americkej vlády. Jedným z nich je zabezpečiť, aby pri moci ostali vlády priateľské voči USA. Toto „vymývanie mozgov“ má slúžiť aj na šírenie neprávd a nepriateľských nálad voči iným krajinám vrátane Číny.
Najväčšiu pozornosť si však získavajú videá o situácii v čínskej autonómnej oblasti Sin-ťiang, kde čínska vláda systematicky potlačuje ľudské práva Ujgurov a ďalších prevažne moslimských menšín.
Slovenka natočila video v reakcii na rozhodnutia viacerých západných značiek vylúčiť z výroby svojich produktov bavlnu zo Sin-ťiangu, pri ktorej zbere sa využíva nútená práca. Na tieto značky vrátane Nike a H&M sa následne na čínskom trhu zniesla vlna kritiky a snahy o spotrebiteľský bojkot.
Slovenská študentka vo svojom videu vyjadrila podporu bojkotu značiek „očierňujúcich obraz Číny“ a šíriacich „fake news“ o Sin-ťiangu. Tieto značky, ktoré tak údajne robia v súlade so záujmami USA a pritom pokrytecky tolerujú porušovanie ľudských práv a znečisťovanie životného prostredia inde vo svete, by sa mali Číne ospravedlniť.
V ďalšom videu o Sin-ťiangu PopMatta paroduje reportáže západných médií, konkrétne BBC, o situácii Ujgurov. Západné médiá čelia v Číne v posledných mesiacoch obzvlášť nepriateľskému postoju. Štátom organizovaná kampaň viedla i k nárastu agresívnych nálad medzi obyvateľstvom. Príkladom je nedávny incident, pri ktorom reportéra Deutsche Welle informujúceho o záplavách v provincii Che-nan obťažoval nahnevaný dav miestnych obyvateľov.
V obzvlášť odpudivom segmente paroduje Slovenka údajne nafingované rozhovory s obeťami čínskych reedukačných táborov. Na konci videa dokonca (či už satiricky, alebo nie) vyzýva svojich odberateľov, aby na reportérov západných médií volali políciu ako na zahraničných špiónov.
Skvelá Čína a prehnitý Západ
Model fungovania tejto tvorby je vcelku jednoduchý. Mladá atraktívna západná žena na ňom v čínštine hovorí Číňanom, aká je Čína skvelá a ako jej Západ krivdí. Čínu prezentuje ako modernú krajinu, ktorej patrí budúcnosť, zatiaľ čo Západ stagnuje. Z úst človeka zo Západu tento naratív znie hodnovernejšie.
Vo svojich videách PopMatta šikovne preberá populárne a pozorovateľom dobre známe motívy čínskej „ľudovej“ aj oficiálnej propagandy, ktoré rezonujú medzi čínskym publikom. Objavujú sa narážky na neefektívnosť demokratických politických systémov či úpadok západnej kultúry.
Príkladom je video, v ktorom dáva do protikladu údajnú bezcieľnosť mladých ľudí v Európe s mladými Číňanmi, ktorí idú cieľavedome za úspechom. V inom zase PopMatta paroduje propagačné video americkej armády, ktoré v skratke popisuje ako zženštilé (je vo forme kresleného filmu a vystupuje v ňom lesbický pár) a dáva ho do kontrastu s implicitnou maskulinitou a pompou analogických propagačných videí ruskej a čínskej armády.
Popularita tohto videa odzrkadľuje prebiehajúce zmeny v čínskej spoločnosti a jej vnímania vonkajšieho sveta. Voči Západu v Číne dlhodobo panoval rozporuplný vzťah, vychádzajúci zároveň z pocitu vlastnej menejcennosti a nutnosti vyrovnať sa vyspelejšej časti sveta, ale zároveň aj z pocitu krivdy vyplývajúceho z toho, ako je Čína utláčaná a nedocenená.
S tým, ako Čína naďalej dosahuje objektívne ohromujúce výsledky v ekonomickom a technologickom rozvoji a západné krajiny prechádzajú v posledných rokoch politickou a spoločenskou nestabilitou, sa pôvodný obdiv voči Západu postupne vytráca. Naopak, medzi Číňanmi rastie sebavedomie a hrdosť na vlastné úspechy. Kritiku Číny mnohí Číňania s výdatným prispením intenzívnej masáže čínskej domácej propagandy vnímajú ako politicky motivovanú a účelovú. Sú presvedčení, že Západ jednoducho Číne nechce dopriať jej úspechy.
Na čínskom internete tak vzniká silné nacionalistické podhubie, a to aj preto, že pri utužovaní politického režimu v Číne sa nacionalizmus stáva jedným z mála povolených foriem vyjadrenia politických názorov. Nie je teda prekvapením, že týmto náladám vychádzajú v ústrety aj internetoví tvorcovia.
Influenceri zamestnaní Pekingom
Spomínaná Slovenka nie je zďaleka jedinou podobnou západnou influencerkou na čínskom internete. Niektorých z týchto tvorcov si všimli už aj čínske úrady.
Čínska propaganda si totiž uvedomila, že v západných influenceroch má skrytý poklad, ktorý Peking môže využiť na zasiahnutie zahraničného publika. Oficiálna zahraničná propaganda čínskych štátnych médií je často na veľmi nízkej technickej a obsahovej úrovni a len ťažko sa prispôsobuje mimočínskemu kontextu. Pre cieľové publikum je tak často ťažko stráviteľná.
V porovnaní s tým dokážu cudzinci zasiahnuť zahraničné publikum prostredníctvom jeho vlastného jazyka oveľa efektívnejšie. Čínske štátne médiá preto začali priamo spolupracovať so zahraničnými influencermi s cieľom „prerozprávania čínskeho príbehu“ pre celosvetové publikum.
Príkladom je otcovsko-synovské duo Lee a Oli Barret, ktorí produkujú videá priamo pre čínske štátne médiá a dostávajú peniaze na svoje výjazdy a „reportáže“. Finančná motivácia môže byť značná. Čínska štátna televízia CGTN napríklad ponúka výhru 10-tisíc amerických dolárov vybraným influencerom či reportérom, ktorí sa zapoja do jej kampane.
Peking začal zahraničné hlasy intenzívne využívať vo svojej kampani na obranu proti obvineniam z masívneho potláčania ľudských práv v Sin-ťiangu, kde čelí bezprecedentnej kritike medzinárodného spoločenstva. Cieľom je zdiskreditovať západné médiá i výskumníkov a presadiť oficiálnu čínsku verziu toho, čo sa v Sin-ťiangu deje. Teda líniu, ktorú vo svojich videách opakuje aj slovenská tvorkyňa.
Neexistujú dôkazy, že by Slovenka svoje videá produkovala v spolupráci s čínskymi štátnymi médiami. Zdá sa, že sú stále primárne zamerané na čínske publikum a skôr než na objednávku fungujú na princípe ponuky a dopytu. Videnia je nakoniec možné dobre monetizovať aj na Bilibili a Youtube a v jej prípade môže ísť o čisto marketingovú stratégiu, ako čo najefektívnejšie osloviť cieľové publikum.
Čínske médiá však slovenskú tvorkyňu už prinajmenšom zaznamenali, o čom značí aj pozvanie na stretnutie zahraničných influencerov organizované miestnou vládou Pekingu a čínskym štátnym rozhlasom CRI (na ktorom sa zúčastnil aj vyššie spomínaný Barett). Videá z jej dielne už niekoľkokrát ako užitočný propagačný materiál zdieľala čínska ambasáda na Slovensku na svojich sociálnych sieťach či webe.
Zo širšieho pohľadu tento fenomén znázorňuje čoraz väčšiu priepasť medzi mentálnymi svetmi a spoločenskými náladami medzi Čínou a okolitým svetom. Snaha fungovať v tomto priestore bez jasného vymedzenia je čoraz komplikovanejšia.
Isteže, je úplne legitímne poukazovať na prevládajúce stereotypy o Číne, ktoré často panujú aj na Slovensku. a občas aj na nevyrovnané spravodajstvo o tejto krajine v západných médiách. Opakovanie čínskej propagandy však nie je riešením.
Autor tohto článku sa pokúsil slovenskú tvorkyňu kontaktovať, aby sa vyjadrila ku svojej činnosti, do vydania článku však nedostal odpoveď. Tento text nie je v žiadnom prípade výzvou na doxing ani žiadne iné nevhodné správanie voči jej osobe.
Článok pôvodne vyššiel v Denníku N.
