CEIAS
Štyri pohľady na 19. zjazd Čínskej komunistickej strany

by

Oct 27, 2017 in CEIAS Insights SK

Štyri pohľady na 19. zjazd Čínskej komunistickej strany

Po piatich rokoch v Pekingu opäť zasadlo viac ako 2000 delegátov najdôležitejšieho čínskeho politického orgánu, aby určili ďalšie smerovanie krajiny, na čelo ktorej sa pred piatimi rokmi dostal Xi Jinping. Štyria experti z Inštitútu ázijských štúdií v Bratislave diskutujú, čo priniesol zjazd z pohľadu zloženia čínskeho vedenia, vnútornej politiky, a čínskeho pôsobenia v globálnej a regionálnej aréne.

Richard Q. TURCSÁNYI: Prezident Xi sa bude snažiť predĺžiť svoju vládu po roku 2022 pomocou neformálnych prostriedkov

Jedna z najviac očakávaných informácií zo zjazdu bola politická budúcnosť súčasného Prezidenta Xi Jinpinga. Po zjazde môžeme konštatovať, že Xi svojho nástupcu neurčil, na druhej strane máme ďalšie indikácie podľa ktorých sa môžeme domnievať kto bude vládnuť Číne po roku 2022.

Napriek tomu, že niektoré medzinárodné médiá diskutujú fakt, že Xi Jinping zostane lídrom viac ako 10 rokov ako hotovú vec, otázka líderstva Xi Jinpinga po roku 2022 je komplexnejšia. V súlade s novodobou tradíciou, Xi zastáva v jednom momente tri najdôležitejšie kreslá v Číne – generálny tajomník strany, prezident a predseda centrálnej vojenskej komisie. Každý z týchto útvarov má do určitej miery vlastné pravidlá pre to, ako dlho v ňom môžu členovia pôsobiť. Napríklad čínska ústava jednoznačne obmedzuje funkciu prezidenta na 10 rokov, ústredný výbor politbyra zase funguje na nepísanom pravidle, že členovia starší ako 68 rokov odstupujú.

Súčasný zjazd prerušil krátku tradíciu, keď bola nová generácia lídrov prezentovaná na zjazde 5 rokov pred samotným prebraním moci, avšak rešpektuje nepísané pravidlo o odstúpení pre členov starších ako 68 rokov – tak ako to urobil blízky spolupracovník prezidenta Wang Qishan. V súčasnom stálom výbore politbyra nie je nikto, kto by mohol byť prezidentom a generálnym tajomníkom až do roku 2032 tak, aby splňoval požiadavky na vek, na druhej strane sú v ňom hneď štyria členovia, ktorý v ňom budú môcť zostať do roku 2027.

Je jasné, že v roku 2022 sa staneme svedkami zmeny, otázkou je aká to bude zmena. Dá sa predpokladať, že prezident Xi bude chcieť zostať významnou a možno aj dominantnou postavou aj po tomto termíne. Toto postavenie si však bude vedieť uchovať aj bez toho, aby okupoval formálne pozíciu prezidenta, či generálneho tajomníka strany, čo by zdvíhalo aj v čínskom politickom systéme obočie. Do úvahy možno pripadá pretrvávanie jeho vojenskej funkcie, pre ktorú neexistujú také jasné zákonitosti ako pre ostatné dve. Ešte elegantnejšie však môže byť spoliehanie sa na neformálne postavenie, ktoré bude posilnené tým, že sa mu podarilo a určite ešte podarí najvyššie čínske orgány zaplniť svojimi spojencami, zároveň bez toho, aby niektorý z nich získal príliš veľkú moc.

Takýto postup Xi Jinpinga zároveň ešte viac priblíži dvom najvýznamnejším moderným čínskym vodcom, ku ktorým sa Xi evidentne snaží priblížiť – Mao Zedonga a Deng Xiaopinga.

Filip ŠEBOK: Peking sa najviac bojí vlastných ľudí, pripravuje sa na obdobie pomalšieho rastu

„Bez Komunistickej strany by nebola nová Čína” bol jeden z miliónov propagandistických sloganov vylepených po celej Číne v príprave na historický stranícky kongres. Jedno z hlavných posolstiev pekinského kongresu smerovaného k domácemu publiku bolo práve zdôrazniť nevyhnutnosť “historickej role” Komunistickej strany pre dramatický rozvoj Číny, ktorej úspechy teraz Peking s veľkou pompou prezentuje svetu. Pokračujúci ekonomický rast, spoločensko-politická stabilita, úspechy v rozvoji technológii ako je vysokorýchlostná železnica či aktívny hlas pri riešení globálnych problémov nepochybne dávajú mnohým Číňanom pocit hrdosti. Pozitívny obraz čínskeho režimu ešte naberá na sile s tým ako je čínskou propagandou neustále kontrastovaný rozvoj Číny s údajnou dekadenciou západu a liberálnych demokracií, podporený turbulentným vývojom posledných rokov. Sebavedomie Pekingu však môže zakrývať vnútorné neistoty.

Počas konania kongresu prešiel Peking, ako už mnoho krát predtým, do striktného bezpečnostného režimu. Internetové služby VPN, používané na prekonanie veľkého čínskeho firewall, boli takmer nedostupné. Množstvo bezpečnostných zložiek v uliciach výrazne vzrástlo, boli zrušené viaceré verejné podujatia a zatvorené nočné podniky. Airbnb v centre Pekingu dočasne zastavilo ponuku svojich služieb. Všetky tieto zdanlivo banálne obmedzenia sú mikrokozmom  pretrvávajúcej neistoty čínskeho režimu, ktorý sa obáva, že akýkoľvek poryv môže ohroziť jeho stabilitu.

Dôraz Xi Jinpinga na oživenie komunistickej ideológie môže byť znakom znovunájdeného sebavedomia, takisto však odhaľuje, že si je strana vedomá hrozieb pre svoju pokračujúcu vládu. Tie majú, podľa samotnej Strany, primárne pochádzať zo strany západných hodnôt ako sú liberálna demokracia, konštitucionalizmus, sloboda tlače a prejavu a ich infiltrácia do čínskej spoločnosti. Práve preto boli posledné roky v znamení okliešťovania akademickej slobody, slobody prejavu na internete či fungovania mimovládnych organizácií a záťahu voči právnikom zaoberajúcich sa ochranou práv občanov.

Peking tak dokazuje, že sa naďalej najviac bojí ľudí, ktorým vládne. Trendy centralizácie moci v rukách Xi Jinpinga a utvrdenia vedúcej úlohy Strany v spoločnosti, ktoré budú ďalšie roky nepochybne pokračovať, tiež môžu poukazovať na to, že Strana sa pripravuje na horšie časy pomalšieho ekonomického rastu a s tým spojených spoločenských problémov, doteraz schovaných pod povrchom. Ak bol teda Kongres ukážkou lesku komunistického režimu, odhalil takisto jeho obavy o udržanie moci.

Matej ŠIMALČÍK: Čína nechce rozvrátiť súčasný medzinárodný systém, no bude väčším konkurentom

Xiho vízia na nadchádzajúcich päť rokov je veľká. Čína sa má dostať do centra globálnej politiky a byť väčším príspevkom pre ľudstvo. Môžeme očakávať, že počas Xiho druhého obdobia pri moci sa Čína bude ešte väčšmi pokúšať zaplniť mocenské vákuum vyvolané Trumpovým izolacionizmom. Náznaky tejto snahy sme počuli už v januári tohto roku, kedy Xi ako prvý čínsky prezident vystúpil na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, kde vyzdvihoval pozitíva ekonomickej globalizácie, z ktorej Čína markantne profitovala. Behom piatich rokov (2011-2016) sa priemerný príjem v Čine zvýšil až o 40 %. Slovami prezidenta Xi sa Čína stala “veľkou svetovou mocnosťou,” ktorá však “nebude usilovať o rozvoj na úkor záujmov ostatných krajín, no ani sa nevzdá svojich legitímnych práv a záujmov.”

Čína pod vedením Xi Jinpinga bude aktívnejšie brániť svoje základné národné záujmy. Ide najmä o otázku teritoriálnej integrity, pod ktorú spadajú nevyriešené nároky v Juhočínskom a Východočínskom mori, či vzťahy s Taiwanom a Hong Kongom. To znamená nič iné, než že Čína bude menej tolerovať akékoľvek zásahy zvonku do záležitostí, ktoré sama považuje za svoje interné. Netreba však podliehať panike a akékoľvek zvyšovanie napätia v čínskom pohraničí interpretovať ako nárast „čínskej asertivity“. Je nepravdepodobné, že by sa Čína správala agresívne na globálnej scéne. Obmedzujúcu rolu v tom hrajú, okrem iného, konfuciánske normy, ktoré kladú dôraz na obrannú bezpečnostnú politiku, čo ovplyvňuje čínske videnie sveta.

Rastúci prílev investícií a rozvojovej pomoci je nástroj, ktorý Čína pod vedením Xi Jinpinga využíva na presadzovanie svojich záujmov vo svete. Čína sa posledné roky zapájala viac aj do chodu medzinárodných inštitúcií a stala sa nečakaným lídrom pri uzatváraní Parížskej klimatickej dohody. Môžeme očakávať, že Čína bude aj v najbližších piatich rokoch využívať podobné nástroje na rozširovanie svojho vplyvu vo svete. Vo svojej podstate ide o rovnakú taktiku akú používajú západné mocnosti. Netreba sa preto báť, že by Čína mala záujem rozvrátiť súčasný medzinárodný systém. To avšak neznamená, že Čína nebude stále väčším konkurentom pre štáty globálneho Západu. Tohto konkurenta avšak netreba dopredu démonizovať, no ani podceňovať.

Boris VÁRHELYI: Čína je pripravená konať v regióne asertívnejšie, no zároveň chce posilňovať priateľstvá

Konzekvencie zjazdu Komunistickej strany Číny budia mnoho očakávaní i v regionálnej sfére, obzvlášť v súvislosti s napätím na Kórejskom polostrove. Prezident Xi vo svojej reči rozhodne nešetril symbolikou smerujúcou k Číne ako významnej mocnosti a jej politickému, ekonomickému a vojenskému vzostupu, ktorý túto ázijskú mocnosť predurčuje zastávať vo svete rolu globálneho hráča. Čo sa týka budúcej podoby čínskej regionálnej politiky, Peking vysiela jasný signál, že hodlá pokračovať vo svojej sebavedomej a asertívnej politike uplatňovania záujmov v Ázii, ba čo viac, čínska exekutíva plánuje tieto tendencie využívať v čoraz väčšej miere. A na to má práve čerstvý mandát.

V rámci problémov na Kórejskom polostrove je Peking vystavovaný kritike reflektujúcej jeho nerazantnú a neefektívnu politiku voči Severnej Kórei. Tak ako pred zjazdom, Xi sa bude aj po ňom riadiť prostým naplňovaním čínskych regionálnych záujmov, ktoré sú však v mnohých ohľadoch inej povahy ako tie americké, juhokórejské, alebo japonské.

Čína stojí v kontexte Kórejského polostrova medzi dvomi mlynskými kameňmi. Na jednej strane nie je v jej geopolitickom ani bezpečnostnom záujme umožniť chátrajúcemu a nevyspytateľnému susedovi plné nukleárne a raketové vyzbrojenie. Podobný jadrový deterent by len viac obmedzil už teraz slabnúci čínsky vplyv na Pchjongjang. Na druhej strane musí Peking zvažovať možné riziká súvisiace s kolapsom „nárazníkového“ severokórejského režimu alebo jeho nahradením „prozápadným“ aktérom, čo významne naruší čínsku geostrategickú perspektívu.

Peking dlhodobo kritizuje Soul kvôli rozmiestneniu amerického obranného systému THAAD. Zároveň je na mieste pripomenúť čoraz výraznejšiu rolu Japonska, ktorého novozvolený premiér Abe deklaroval snahu o významnú vojenskú reformu Japonska. Je pravdepodobné, že tieto tendencie sa budú stretávať s čínskymi ambíciami.

Obzvlášť dôležitý je pre Čínu Hongkong a Taiwan. Xiho vyjadrenia na zjazde jasne poukázali na fakt, že Čína nehodlá v oblastiach, ktoré pokladá za svoju teritoriálnu súčasť formulovať akékoľvek kompromisy. Čo viac, je pripravená v tomto ešte asertívnejšie uplatňovať svoju vôľu.

Tu jej bude zaiste oporou permanentné členstvo v Bezpečnostnej rade OSN a zázemie v iných organizáciách. Zároveň nesmieme zabúdať na signifikantný čínsky ekonomický vplyv vo svete a ázijskom regióne. Už teraz si Čína prijatím iniciatívy „novej hodvábnej cesty“ získala mnoho ekonomických partnerov, pričom časť z nich je rozhodne motivovaná ekonomické výhody viac či menej prepojiť aj s politickými záležitosťami.  Je nepochybné, že Xiho vláda bude v regióne viac asertívnejšia a sebavedomejšia, no zároveň sa bude snažiť byť aj väčším „priateľom“. Reakcie a politiky ostatných globálnych hráčov (najmä USA a Ruska) však zohrajú tak isto rolu, ktorá ovplyvní do akej miery sú tieto cieľavedomé regionálne ambície Číny realizovateľné.

Authors

Key Topics

ČínaKomunistická stranaZjazd KSČ

office@ceias.eu

Murgašova 3131/2
81104 Bratislava
Slovakia

Sign up for our newsletter to receive the latest news and updates from CEIAS.

All rights reserved

CEIAS 2023