V piatok 27.4. 2018 približne o 9:30 KST (2:30 CET) prekročil vodca KĽDR, predseda Kórejskej strany pracujúcich Kim Čong-un demarkačnú líniu (38. rovnobežku), ktorá takmer 70 rokov rozdeľuje Kórejský polostrov aby sa stretol s prezidentom Kórejskej republiky Mun Dže-inom.
Tretí medzi-kórejský summit (prvý sa konal v júni 2000 medzi Kim Dä-džungom a Kim Čong-ilom, druhý sa konal v októbri 2007 medzi Ro Mun-hjonom a Kim Čong-ilom – oba v Pchjongjangu) prebiehal v priebehu dňa tak ako bol plánovaný. Istým prekvapením bolo, že potom ako Kim prešiel na južnú stranu hranice, na par sekúnd prešli spolu s prezidentom Munom ruka v ruke naspať na severnú stranu. Po prvej časti trvajúcej 1 hodinu 40 minút sa Kim vrátil na severnú stranu hranice, následne sa predstavitelia oboch štátov streli aby spoločne, symbolicky zasadili na hranici borovicu. Následne, spolu strávili asi 30 minút v rozhovore bez poradcov a mikrofónov. Krátko po rozhovore spoločne podpísali a oznámili Pchanmundžonskú deklaráciu. Hlavným posolstvom, ktoré odznelo od oboch politikov je dohoda na denuklearizácii polostrova ,ale v samotnej deklarácii sa objavuje len na jednom mieste.
Z neskoršieho doplnenia hovorcom prezidenta Mun Dže-ina je možné obsah Deklarácie zhrnúť do nasledovných bodov:
- Južná a Severná Kórea potvrdili, že situácia na Kórejskom polostrove je záležitosťou medzi-kórejských vzťahov a spoločne ju budú riešiť aj prostredníctvom implementácie predchádzajúcich deklarácií,
- Spoločným cieľom bude implementovať dohody zo summitu ako i predchádzajúcich summitov a pokračovať v dialógu aj v budúcnosti,
- Štáty budú úzko spolupracovať a koordinovať svoje vzťahy, vytvorený bude Kontaktný úrad v Käsongu v ktorom budú pôsobiť zástupcovia oboch strán
- júna (výročie podpisu prvej deklarácie v roku 2000) sa bude konať spoločná ceremónia za účasti predstaviteľov oboch štátov, vlád, strán a občianskych organizácií
- štáty sa budú spoločne zúčastňovať športových podujatí, najbližšie na tohtoročných Ázijských hrách
- Bude sa konať spoločné stretnutie predstaviteľov Červených krížov oboch štátov – a 15. augusta (výročie oslobodenie) sa bude konať stretnutie rodín rozdelených po vzniku dvoch štátov
- Južná a Severná Kórea budú realizovať deklaráciu zo 4. októbra 2007, hlavným cieľom bude obnoviť a modernizovať cestné a železničné prepojenie medzi oboma časťami polostrova
- Spoločným cieľom je znížiť vojenské napätie zastavením všetkých nepriateľských aktivít na zemi, na mori a vo vzduchu – v rámci toho bude od 1. mája zastavené vysielanie propagandy a distribúcia letákov cez hranicu
- Štáty sa dohodli, že sporná námorná hranica na západnom pobreží označovaná ako Northern Limit Line (NLL) bude pretransformovaná na oblasť mieru a budú prijaté praktické opatrenia aby boli zaistené mierové aktivity, vrátane rybolovu
- Južná a Severná Kórea sa dohodli na spolupráci oboch armád, na rozhovoroch na viacerých úrovniach ktoré by mali odštartovať ministerské rozhovory už v máji
- Južná a Severná Kórea sa dohodli, že budú spolupracovať na mierovom režime s cieľom ukončiť prímerie a nastoliť mier:
- Oba štáty sa zaviazali k ne-agresii
- Po nastolení dôvery by malo dôjsť k zníženiu počtu zbraní
- Po 65 rokoch od prímeria sa budú snažiť ukončiť vojnu prostredníctvom trojstranných rozhovorov s USA alebo štvorstranných rozhovorov z Čínou a USA
- Cieľom je dosiahnuť polostrov bez jadrových zbraní
Text deklarácie je rozhodne pozitívny, naznačuje ochotu oboch strán spolupracovať a udržať súčasný stav na polostrove. Dokument je potrebný vnímať ako rámec pre smerovanie medzi-kórejských vzťahov v nasledujúcom období. Rozhodne to nie je mierová dohoda ani dohoda ukončujúca severokórejský jadrový program.
Body ktoré sú najzaujímavejšie sa týkajú otázok spornej námornej hranice, práve táto téma nebola vôbec očakávanou, keďže dlhodobo predstavovala problém v medzi-kórejských vzťahoch. Ďalším je zastavenie nepriateľských aktivít na všetkých úrovniach. V tejto súvislosti bude najzávažnejšou otázkou realizácia americko-juhokórejských vojenských cvičení. Zároveň podpis mierovej dohody nebude možný bez USA a Číny, keďže tieto dva štáty spoločne s KĽDR podpísali Dohodu o prímerí.
Zároveň je pravdepodobné, že deklarácia vyvolá vlnu kritiky keďže denuklearizácia je spomenutá len na záver a možno v kontexte implementácie predchádzajúcich deklarácií. Avšak, od summitu sa neočakávalo, že prinesie konkrétne výsledky, aj keď z vyjadrení niektorých politikov ale i novinárov sa to možno javilo ako reálne. Denuklearizácia je najdôležitejšou otázkou v súvislosti s vývojom na Kórejskom polostrove. Otázka jej reálnosti je stále diskutovaná. Počas summitu sa neriešili technické záležitosti, spôsob akým môže byť dosiahnutá, či sa KĽDR vzdá jadrových schopností ktoré má a pod. Zároveň ale toto sú otázky ktoré si vyžadujú expertné rokovania, technické diskusie a pod. Ak v nasledujúcom období bude zrealizované stretnutie na dané témy budeme môcť zhodnotiť či bol summit v tejto otázke úspešný alebo nie.
V nadchádzajúcom období bude dôležité či sa jednotlivé body budú realizovať v praxi tak ako sú naplánované, predovšetkým májové stretnutia. Rovnako dôležité bude sledovať vývoj okolo americko-severokórejského summitu.
Pdf na stiahnutie tu.
