Čínske hlavné mesto sa chce stať čistou, modernou metropolou. Za obeť majú padnúť migranti z chudobných provincií.
Požiar budovy v pekinskej mestskej časti Daxing z 18. novembra si vyžiadal až devätnásť mŕtvych. Obete patrili medzi milióny chudobných vnútročínskych migrantov, ktorí sa do hlavného mesta prisťahovali za vidinou lepšieho života. Miestne úrady na požiar zareagovali s nečakanou vervou, keď spustili kampaň za zlepšenie požiarnej bezpečnosti. To v praktickej rovine znamenalo, že sa do bytoviek či malých obchodov, ktoré vlastnili migranti, zavŕtali buldozéry. Desaťtisíce ľudí sa tak ocitlo na ulici v treskúcej pekinskej zime, pričom niektorí z nich na vysťahovanie dostali len pár desiatok minút.
Zásah proti migrantom sa neudial náhodou. Peking už na začiatku roka spustil kampaň proti nelegálnym stavbám, ktorá najviditeľnejšie zasiahla tzv. hutongy, staroveké uličky v centre Pekingu. Búracie čaty tu skoncovali s nelegálnymi prístavbami či úpravami na budovách s cieľom navrátiť hutongy do pôvodnej historickej podoby. Stovkám malých obchodíkov, ktoré vlastnili najmä migranti, boli doslova zamurované vchody. Podobné záťahy sa opakovali po celom Pekingu. I keď deklarované ciele týchto kampaní sú nepochybne opodstatnené, skutočný motív za nimi je očividný – vyhnať nežiadúcich migrantov z hlavného mesta.
Čínsky ekonomický zázrak viedol v posledných desaťročiach k najväčšej vnútornej migrácii v histórii ľudstva. Stámilióny ľudí, predovšetkým z chudobnejších čínskych provincií, prišli pracovať do miest, najmä do metropol prosperujúcich prímorských provincií. Príchod do miest však neznamenal automatické zaradenie do spoločnosti. Čínsky systém registrácie bydliska hukou znamenal, že migrantom neboli dopriate rovnaká práva ako obyvateľom s miestnou registráciou. To prakticky obmedzilo prístup k zdravotnému a sociálnemu zabezpečeniu či vzdelaniu. Migranti sa tak stali občanmi druhej kategórie, cudzincami vo vlastnom štáte.
Systém registrácie prešiel v posledných rokoch výraznými zmenami a už nepredstavuje neprekonateľnú bariéru ako kedysi. To však neznamená, že migranti sú vítaní. Peking sa má podľa čínskych plánovačov stať dobrým miestom pre život, čo okrem presunutia inštitúcii a priemyslu za hranice mesta znamená aj kontrolu rastu populácie. Tá ma byť do roku 2020 obmedzená na 23 miliónov. Vyhnanie migrantov ma napomôcť tomuto cieľu a zároveň zbaviť mesto špiny a neporiadku.
V reakcii na poslednú kampaň sa v Číne zdvihla vlna verenej debaty. Skupina významných intelektuálov sa podpísala pod otvorený list, volajúci po dodržiavaní ústavných práv postihnutých migrantov. Jedna z najväčších doručovacích spoločností v Číne sa rozhodla ponúknuť dočasné ubytovanie poslíčkom z radov jej zamestnancov, ktorí sa ocitli na ulici. Pravé na podobných nízko kvalifikovaných pozíciách, tvoriacich oporu čínskej spotrebnej ekonomiky, pracujú mnohí pekinskí migranti. Diskutuje sa i na internete. Mnohí s radosťou posielajú migrantov späť do domovských provincií, iní ale pripomínajú, že práve oni stoja za prosperitou Pekingu.
Na sociálnych sieťach sa s posmešným komentárom šíril citát z úst čínskeho prezidenta o tom, ako ho najviac trápi osud chudobných más. Cenzori sa však o podobné príspevky rýchlo postarali. Na ceste k „čistému“ Pekingu sa musia robiť obete.
Filip Šebok
