Tento policy paper z dielne CEIAS (Stredoeurópsky inštitút ázijských štúdií) spolu s viacerými partnermi – českou Asociaci pro mezinárodní otázky, maďarským Central and Eastern European Center of Asian Studies a poľským Centrom medzinárodných vzťahov skúma vnímanie Číny politickými elitami z krajín V4 (Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska). Publikácia sa pokúša odomknúť “čiernu skrinku” štátov V4 a poskytnúť komplexný prehľad toho, ako politici a politické strany vnímajú Čínu. Na základe toho je možné určiť, ktoré faktory najviac ovplyvňujú tvorbu politiky smerom k Číne v rámci regiónu V4 a pomôcť predpovedať jej budúcu zmenu či stagnáciu podľa podpory jednotlivých politických strán v konkrétnych krajinách.
Zhrnutie
Po väčšinu 90. rokov a na začiatku prvej dekády 21. storočia nepatrila Čína medzi hlavné záujmy krajín V4, zlom nastal až s príchodom finančnej krízy v roku 2009. Ďalšie stimuly prišli v podobe vytvorenia China-CEEC Cooperation Platform (Platforma pre kooperáciu Číny a krajín strednej a východnej Európy – formát 17+1) a s predstavením čínskej hospodárskej iniciatívy The Belt and Road Initiative (Nová hodvábna cesta).
Na Slovensku nepatrí Čína medzi časté témy v rámci domácej politiky. Napriek komplexnej politike Slovenska voči Číne či väčšinou pragmatickým postojom politických strán sa Čína stala veľkou politickou témou iba keď sa riešili porušenia ľudských práv a prebiehala diskusia o tom, aká by mala byť následná reakcia SR.
V rámci politických strán na Slovensku existuje veľký rozkol medzi pozíciou vládnych a opozičných strán. Vládne strany sa často na Čínu pozerajú len čisto ekonomicky, zatiaľ čo opozičné strany hovoria aj o bezpečnostných otázkach či porušovaniach ľudských a občianskych práv. Napriek tomu je väčšina opozičných strán pragmatická a sú si vedomé dôležitosti spolupráce s Čínou v rôznych oblastiach. Extrémy politického spektra (aj napravo, aj naľavo) vykazujú ideologickú podporu Číny a jej súčasného politického režimu.
Vnímanie Číny medzi českými parlamentnými stranami bolo pomerne rôznorodé až po zahájenie čínskych aktivít v strednej a východnej Európe v roku 2013. Od tohto roku si začali politické strany formovať viac zreteľnejšie postoje. Neurobili tak však kvôli svojmu ideologickému presvedčeniu ale podľa príslušnosti ku koalícii či opozícii. Vláda sa snažila presadiť sľúbené výhody z politickej a ekonomickej spolupráce s Čínou zatiaľ čo opozícia túto snahu kritizovala ako prostriedok pre diskreditáciou politických oponentov.
Kvôli českej tradičnej hodnotovo orientovanej zahraničnej politike a kvôli doterajším negatívnym skúsenostiam s čínskou angažovanosťou v krajine, komplexný český postoj voči Číne zostane aj naďalej kritický, najmä ak ho porovnáme s ostatnými stredoeurópskymi krajinami.
Hlavná deliaca línia vnímania Číny maďarskými politickými stranami sa opäť netýka ideologickej roviny ale prechádza priamo medzi vládnymi a opozičnými stranami.
V rámci ekonomických otázok sa rozdiely medzi vládnou stranou Fidesz a opozičnými stranami stierajú, pretože aj opozícia vníma Čínu ako dôležitého obchodného partnera. Opozícia však zároveň vyzýva k väčšej obozretnosti a transparentnosti v rámci bilaterálnych obchodných vzťahov a tiež vyjadruje obavy nad domácimi a medzinárodnými politickými nákladmi spolupráce s Čínou.
Poľská vláda balansuje medzi vôľou prilákať čínske investície na strane jednej a strategickým partnerstvom s USA na strane druhej.
Značná časť poľských elít na oboch stranách ideologického spektra by chcela, aby sa Poľsko stalo lídrom v rámci čínskych iniciatív.
