Lee Kuan Yew, otec zakladateľ Levieho mesta Singapuru, včera zomrel vo veku 91 rokov po niekoľkotýždňovej hospitalizácii s ťažkým zápalom pľúc. Jeho stav sa kriticky zhoršil v priebehu víkendu a v pondelok nadránom (singapurského času) ťažkostiam v nemocnici podľahol. Správu o jeho smrti médiám oznámil Leeho syn a súčasný premiér Lee Hsien Loong.
Hoci je možno ešte priskoro pre snahy o zhodnotenie odkazu Lee Kuan Yewa pre tento ázijský ostrovný štát, jeho osoba v sebe zaujímavo spája príbeh vizionárskeho lídra, vládnúceho oceľovou rukou zákona so štipkou kontroverzie. Leeho život a politická kariéra preto priťahujú svetovú pozornosť. Zaslúžene.
Hospodársky zázrak
Lee Kuan Yew zastával úrad premiéra Singapuru nepretržite takmer 31 rokov a v politike neprestal pôsobiť ani po svojom odchode do “dôchodku“ v roku 2011. Patrí tak medzi najdlhšie vládnucich a politicky činných štátnych predstaviteľov modernej histórie. V priebehu svojej kariéry sa Lee Kuan Yew zasadil o premenu Singapuru z malého prístavného mesta bez prístupu k prírodným zdrojom, či nerastnému bohatstvu, na ekonomicky živé a prosperujúce mesto, križovatku svetového obchodu.
Po dôkazy nie je potrebné chodiť ďaleko. V období rokov 1960 do roku 1980 sa v Singapure hrubý národný produkt na obyvateľa zvýšil 15-násobne. Gro Leeho hospodárskej politiky bolo zameranej na prilákanie zahraničných investorov na domáci trh prostredníctvom rôznych daňových a finančných stimulov, či zatraktívnenia domácej pracovnej sily zavedením povinnej výučby angličtiny do školských osnov. Netrvalo dlho a premiérova politika začala prinášať ovocie. Singapur sa rýchlo vyvinul v jedno z hlavných svetových finančných centier a priemyselných mocností Ázie.
Keď ex-premiér Lee ešte v roku 1954 do politiky vstupoval, pomáhal založiť Ľudovú akčnú stranu, ktorej sa vzápätí stal prvým generálnym tajomníkom a hneď vo voľbách v roku 1959 s ňou vyhral po prvý krát premiérske kreslo. Generálnym tajomníkom najväčšej singapurskej vládnej strany na ďalších 40 rokov aj zostal a Ľudová akčná strana vládne krajine nepretržite od svojich prvých vyhraných volieb dodnes.
Počas pôsobenia vo funkcii premiéra bol Lee Kuan Yew svedkom prerodu Singapuru z kolónie pod britskou správou na federáciu po zlúčení s Malajziou v roku 1963 (hoci pre ideologické napätie a radu násilných stretov medzi etnickými skupinami federácia netrvala dlho) a nakoniec až na nezávislý štát.
“Ak nemôžete myslieť pretože nemôžete žuť, skúste banán.” – Lee Kuan Yew
Kritike sa však nevyhli prostriedky, ktoré na ceste k úspechu Lee Kuan Yew volil. Kým jedni ho bezbreho obdivovali pre hospodársky úspech “malej červenej bodky”, mnohí naopak zostali prinajmenšom znepokojení nad jeho postojom k otázke dodržiavania a ochrany ľudských práv, ktoré museli ustúpiť ekonomickým ambíciám krajiny a jej politického lídra.
Obmedzovanie slobody tlače, či prenasledovanie politických disidentov a súperov boli počas jeho vlády na dennom poriadku. Svojich kritikov nezriedka zadržiaval bez prístupu k súdu, nariadil obmedzenie vydávania zahraničných publikácii, či zatknutie hneď niekoľkých novinárov. Singapur tak bol pevne pod jeho politickou kontrolou a ako sa javí, určitý čas pod ňou asi zotrvá aj po Leeho smrti. Tento mestský štát je dnes považovaný za jednu z legislatívne najprísnejšie regulovaných spoločností. V 87-člennom parlamente sedí momentálne iba sedem opozičných zákonodarcov.
Medzi kontroverzné opatrenia, ktorých bol Lee Kuan Yew proponentom, patria tiež telesné tresty, či už v rámci školskej výuky alebo ako trest pri porušení zákona. Len pred dvoma týždňami čelil Singapur vlne medzinárodnej kritiky, ktorá sa zdvihla po odsúdení dvoch nemeckých turistov na trest deviatich mesiacov väzenia a troch úderov ratanovou palicou za vandalizmus a neoprávnené vniknutie do priestorov so zvýšenou bezpečnosťou.
Singapur je notoricky známy pre svoje prísne zákony, ktorých cieľom je udržať v meste poriadok a čistotu. Kontroverzne známym je aj dodnes platný zákaz žuvačiek, či vládou režírované „dohadzovanie“ pre vzdelaných, ktorého cieľom bola snaha a podporu plodenia múdrych deti. Ako nadmerný zásah štátu do sféry osobnej slobody jednotlivca boli vnímané opatrenia na kontrolu rýchlo rastúcej singapurskej populácie, kedy vláda skrz daňové postihy znevýhodňovala páry, ktoré mali viac ako dve deti. Naopak výnimky spod tohto opatrenia a daňového bonusu sa dočkali vysokoškolsky vzdelané ženy, ako povzbudenie k ich vydaju. Ich menej vzdelané sestry však toľké šťastie nemali.
Politický odkaz
Aj pre toto bol Lee Kuan Yew, kuriózne ako presvedčený anti-komunista, často vinený z vedenia komunistickej politiky. Na rozdiel od mnohých komunistických režimov v Ázii i mimo nej, však obyvatelia Singapuru niesli z jeho vlády prospech. Tento ostrovný štát je dnes so svojim prísnym režimom jedno z najbezpečnejších miest na svete, s prakticky nulovou mierou korupcie a kriminality. V roku 2011 sa Singapur v rebríčku Rule of Law Index, zostavovanom World Justice Project, zaradil na jednu z predných priečok medzi hodnotenými krajinami s ohľadom na “poriadok a bezpečnosť”, “absenciu korupcie” a “efektivita justície”. Už menej úspešne sa však krajine darilo pri kolónkach “slobodu prejavu”, či “slobody zhromažďovania”.
Singapurská ekonomika je všeobecne uznávaná ako jedna z najslobodnejších, najviac inovatívnych a konkurencieschopných ekonomík sveta. Podľa Indexu ekonomickej slobody je Singapur druhý najslobodnejší trh za Honkongom a podľa Indexu vnímania korupcie, jeden z najmenej skorumpovaných krajín popri Novom Zélande a škandinávskym krajinách. Pravidelne sa tiež umiestňuje na špici rebríčkov kvality života. Niektorý ľudia sa však domnievajú, že hospodársky úspech a bezpečnosť si ľudia vykúpili za cenu vlastnej slobody. Sám Lee Kuan Yew sa však nikdy netajil tým, že svoje vízie mieni realizovať aj za cenu tvrdej politiky a svoj cieľ nakoniec dosiahne.
“Často ma obviňujú zo zasahovania do súkromného života občanov. Keby som však doňho nezasahoval, neboli by sme dnes tam kde sme. A to hovorím bez najmenších výčitiek svedomia. Keby sme neintervenovali aj do veľmi osobných záležitostí, nemali by sme ekonomický pokrok – kto je váš sused, ako žijete, či robíte hluk, kam pľujete, alebo to, akým jazykom hovoríte. My rozhodujeme, čo je správne.”
Image Credit: Robert D. Ward/Wikicommons
