Otázka čínskych dezinformačných kampaní sa v posledných rokoch dostáva čoraz viac do popredia a to hlavne kvôli rastúcej roli Číny na globálnej politickej scéne. I keď téma dezinformácií, resp. hybridného pôsobenia ako takého, je na Slovensku oveľa častejšie spájaná s Ruskom, Peking je dnes taktiež relatívne aktívnym hráčom na dezinformačnej scéne, a to i napriek tomu že jeho techniky a stratégie sa podstatne líšia od tých ruských. Na rozdiel od Ruska sú čínske dezinformačné aktivity skôr namierené na vytváranie pozitívneho obrazu a imidžu krajiny v zahraničí (no i pre domácu populáciu) skôr než snaha o rozvrátenie demokratickej spoločnosti a polarizácia spoločnosti.
V prípade Číny je problematika dezinformácií zároveň značne prepojená aj s ďalšími nástrojmi na budovanie vplyvu a moci v zahraničí, a to napríklad vytváranie väzieb na ekonomické a politické elity krajiny (elite capture) alebo príliv čínskeho korozívneho kapitálu (corrosive capital).
Čínske hybridné pôsobenie je možné konceptuálne rozlíšiť na dve hlavné skupiny: propagačné a obštrukčné. Zatiaľ čo prvá časť tohto výskumu sa venujú teoretickému popisu týchto dvoch kategórií a ich ďalšiemu rozdeleniu, druhá časť sa zameriava na praktické príklady a detailnejší popis čínskych aktivít priamo na Slovensku. Avšak, treba podotknúť že dezinformačné kampane Číny na Slovensku sú zatiaľ druhovo špecifické a spadajú hlavne pod kategóriu propagačných mechanizmov. To znamená že väčšina týchto aktivít zahŕňa hlavne snahu Pekingu šíriť pozitívne správy medzi slovenskou verejnosťou s cieľom zlepšovania imidžu Číny. Jedným z dôvodov je pravdepodobne obmedzenosť nástrojov a kontrola nad médiami ktorými Čína na Slovensku disponuje. Práve kvôli tomuto sa tento výskum do väčšej časti venuje hlavne čínskym propagačným aktivitám na Slovensku, zatiaľ čo na vykreslenie obštrukčných mechanizmov Číny sa zameriava na príklady zo zahraničia (napr. mediálne útoky na organizáciu Sinopsis v Česku alebo cenzúra informácii zo Xinjiangu).
