Slovensko si v novej bezpečnostnej stratégii nemôže dovoliť naďalej Peking ignorovať. Pripraviť sa dokáže lepšie, ak sa zameria na štyri výzvy: propagandu, zneužívanie investícii, strategickú korupciu a dodávky strategických materiálov.
„Myslím si, že existuje zhoda na tom, že sa Čínou bez akýchkoľvek predsudkov musíme zaoberať, a to pre výrazné politické, bezpečnostné aj ekonomické aspekty. Čína je ekonomicky aktívna, no existujú aj aktivity, ktoré súvisia s využívaním dezinformačných kampaní alebo hybridných nástrojov. Hoci sú východiská postoja k Rusku a Číne iné, takýmito dôležitým hráčmi v medzinárodno-politickom a bezpečnostnom prostredí sa musíme zaoberať rovnakým spôsobom,“ odpovedal v máji tohto roka Marián Majer, štátny tajomník Ministerstva obrany na otázku o tom, či Čína bude označená ako potenciálna hrozba v pripravovanej bezpečnostnej stratégii.
Verejná diskusia o hrozbách a ich označení v bezpečnostných plánovacích dokumentoch sa často redukuje na jednoduchú otázku – ktoré krajiny budú výslovne označené ako hrozba? Či bude takto označená aj Čína je však sekundárnym problémom. Omnoho podstatnejšie je totiž identifikovať konkrétne hrozby a riziká, ktoré pre Slovensko táto čoraz mocnejšia a asertívnejšia krajina predstavuje.
Zamyslieť sa nad konkrétnymi problémami a predstaviť spôsoby ich riešenia je totiž pre bezpečnosť Slovenska omnoho prínosnejšie cvičenie ako všeobecné prehlásenia krajiny za hrozbu, a to bez jasného porozumenia, ako sa hrozba prejavuje a ako ju zmierniť, či eliminovať. O tejto otázke však zatiaľ na Slovensku neprebehla širšia verejná diskusia.
Pokiaľ štát chce byť pripravený na možné riziká, spojené s Čínou, mal by sa predovšetkým zamerať na tieto štyri oblastí: dezinformácie a propaganda, zneužívanie investícií na presadzovanie politických cieľov, strategická korupcia a závislosť na dodávkach strategických materiálov. Istou inšpiráciou v týchto otázkach nám môžu byť aj naši spojenci, ktorí majú často intenzívnejšiu skúsenosť s čínskou snahou presadzovať svoje záujmy za pomoci nelegitímnych nástrojov.
Šírte čínsky príbeh
Čína sa podobne ako iné štáty snaží vytvárať v zahraničí o sebe pozitívnu verejnú mienku. Za týmto účelom využíva viacero taktík, ktoré však môžu mať negatívny vplyv na mediálnu slobodu, a tak aj na všeobecnú informovanosť o čínskych aktivitách. Na tento účel Čína zriaďuje v zahraničí pobočky svojich médií, poskytuje finančné prostriedky lokálnym médiám prostredníctvom inzercie, investuje do lokálnych médií a využíva sociálne médiá na šírenie dezinformácií a propagandy. Slovensko má s týmito aspektami čínskej mediálnej kampane vlastnú skúsenosť.
V roku 2017 sa čínska spoločnosť CEFC (dnes súčasťou štátneho konglomerátu CITIC) pokúsila spolu s finančnou skupinou Penta kúpiť televíziu Markíza. Táto skutočnosť prešla Slovenskom takmer bez povšimnutia. Z českej skúsenosti s investíciami CEFC do médií vieme, že po realizácii transakcie začali dotknuté média informovať o Číne len v pozitívnom svetle. Od podobného osudu zachránila Markízu v podstate len náhoda – CEFC mala totiž začiatkom roka 2018 finančné i právne problémy, kvôli ktorým sa obchod nezrealizoval.
Okrem využívania investícií máme na Slovensku skúsenosť aj s ovplyvňovaním obsahu prostredníctvom inzercie. Známy bol prípad, kedy si čínska ambasáda vo svetle protestov v Hong Kongu v lete 2019 kúpila reklamný priestor v časopise Trend, kde miesto klasickej reklamy umiestnila tzv. advertoriál, čiže reklamný obsah, tváriaci sa ako článok. Ambasáda v tomto texte šírila dezinformácie o protestom hnutí, kde obviňovala protestujúcich Hongkončanov a Hongkončanky z terorizmu a riadenia zo strany zahraničných mocností. Ako sa ukázalo, článok bol výsledkom celosvetovej mediálnej kampane čínskeho ministerstva zahraničných vecí, ktorej cieľom bolo démonizovať hongkonské protestné hnutie, a tým legitimizovať často neprimerané kroky hongkonskej vlády na jeho potlačenie. Podobnú snahu mala ambasáda aj počas pandémie COVID-19. Redakcia Trendu, poučená skúsenosťou spred roka, sa tejto snahe však tentokrát vzoprela.
Úsilie ovplyvňovať verejnú mienku počas pandémie na Slovensku bola opäť súčasťou celosvetovej čínskej kampane, ktorá bola založená na šírení propagandy a dezinformácií, pred čím varovali aj inštitúcie EÚ.
Nová bezpečnostná stratégia Slovenska, na ktorej v súčasnosti pracuje najmä rezort diplomacie a obrany, musí reflektovať, že dezinformácie už nie sú exkluzívnou provenienciou ruských aktérov, ale čoraz intenzívnejšie sa do nej zapája aj Čína. Aj keď čínske ciele sú od tých ruských odlišné, Peking čoraz častejšie využíva rovnaké taktiky ako Moskva, vrátane využívania lokálnych slovenských aktérov z politiky a biznisu ako svojich prostredníkov pre šírenie propagandy a dezinformácií.
Politizácia biznisu
Ďalším rizikom, súvisiacim s Čínou, je zneužívanie obchodným väzieb, najmä investícií, na presadzovanie politických záujmov. Čínske investičné aktivity v Európe smerujú najmä k realizácii stratégie Made in China 2025, ktorej cieľom je premeniť Čínu z továrne sveta na inovátora a výrobcu tovarov s vysokou pridanou hodnotou. V tejto súvislosti sa často upozorňuje na snahu čínskych investorov získať kontrolu nad európskymi podnikmi za účelom transferu ich technológii do Číny.
Obavy vyvoláva aj zneužívanie investícii na presadzovanie zahraničnopolitických záujmov Číny vo svete, ako aj ovplyvňovanie strategických rozhodnutí európskych štátov tak, aby boli v súlade s čínskymi záujmami. Typickým príkladom sú Grécko a Maďarsko, v ktorých zohrávajú čínske investície kľúčovú ekonomickú úlohu. Využívanie ekonomických nástrojov na presadzovanie politických cieľov pritom predstavuje jeden z nástrojov hybridnej vojny.
Čínske, štátom kontrolované firmy sa pritom opakovane pokúšali presadiť na Slovensku v oblastiach, ktoré je možné chápať ako strategické. Ide napríklad o médiá, energetický, telekomunikačný alebo bankový sektor. Pokiaľ by sa tieto investície podarilo zrealizovať, čínska vláda by získala schopnosť kontrolovať rozhodnutia v kľúčových oblastiach slovenskej ekonomiky vo svoj prospech. Pred týmto rizikom varovala vo svojej výročnej správe za rok 2018 aj Slovenská informačná služba.
Toto riziko sa však nespája len so štátnymi podnikmi. Aj v prípade nominálne súkromných čínskych spoločností totiž figuruje pomerne silný štátny prvok – či už ide o povinné zriaďovanie buniek komunistickej strany v každej väčšej čínskej spoločnosti alebo povinnosť plniť príkazy bezpečnostných zložiek v záujme čínskej národnej bezpečnosti a presadzovania čínskych záujmov.
Slovensko pritom v súčasnosti nedisponuje žiadnym efektívnym nástrojom na vyhodnocovanie rizikovosti jednotlivých investícií a prípadnú minimalizáciu identifikovaných rizík. Takýmto nástrojom by však mohol byť komplexný mechanizmus preverovania zahraničných investícií, ku ktorého prijatiu vyzýva aj Európska únia. Mechanizmus má už zavedený 14 členských štátov, zo strednej Európy v Poľsku a Maďarsku, pričom česká Poslanecká snemovňa schválil príslušný zákon v júli tohto roka. Pokiaľ prejde aj Senátom stane sa preverovací mechanizmus realitou aj v Česku.
Mechanizmus je pritom efektívnym nástrojom, ktorý umožňuje preveriť investíciu a investora ešte pred jej realizáciou, navrhnúť opatrenia na minimalizáciu rizík, prípadne úplný zákaz investície v prípade jej vysokej rizikovosti. Rovnako tak umožňuje prikázať investorovi svoj podnik (alebo jeho časť) predať v prípade, ak sa riziká objavia až neskôr.
V tomto kontexte stojí za zmienku, že v období od roku 2016 do roku 2019 celosvetovo až 80 percent investícií, ktoré neboli zrealizované kvôli bezpečnostným obavám, malo pôvod v Číne.
Strategická korupcia
Samostatnou kapitolou rizík je strategická korupcia, čiže snaha o vytváranie netransparentných väzieb a závislých vzťahov s predstaviteľmi a predstaviteľkami politiky, biznisu, či akademického sektora, a to za účelom presadzovania čínskych záujmov.
Strategická korupcia môže mať podobu napríklad podporovanie tzv. parlamentných skupín priateľstva s Čínou. V roku 2019 napríklad Čína zaplatila členom slovenskej parlamentnej skupinu „študijnú cestu“ do Pekingu a Tibetu, ktorej účelom bolo prezentovanie propagandy o stave ľudských práv v Tibete. V roku 2016 zaplatila Čína poznávaciu cestu aj pre súčasného europoslanca za ĽSNS Milana Uhríka.
Problematické môže byť aj prípadné financovanie volebných kampaní. V susednom Česku sa napríklad objavovali podozrenia z čínskeho financovania kampane Miloša Zemana. Slovenský zákon o volebnej kampani síce zahraničné financovanie zakazuje, v praxi je ale legislatívu pomerne jednoduché obísť, keďže sa neskúma skutočný pôvod peňazí, ale len bydlisko osoby, ktorá peniaze previedla (odkiaľ ich dostala už zákon nerieši).
Korozívny účinok môžu mať aj obchodné vzťahy s firmami napojenými na štát alebo financovanie výskumných inštitúcií, najmä pokiaľ prebieha netransparentne a bez vyhodnotenia a minimalizovania rizík.
Nebezpečná závislosť
Pandémia COVID-19 nám odhalila rozsah celosvetovej závislosti na dodávke niektorých strategicky významných produktov z Číny. Nejde pritom len o rúška (z ktorých sa na začiatku pandémie v Číne vyrábala asi polovica svetovej produkcie), ale napríklad aj o lieky. V Číne sa totiž vyrába viac ako 20 percent svetovej produkcie tzv. aktívnych farmaceutických ingrediencií, teda chemických látok, potrebných pre výrobu liekov. Aj keď v Európe dokážeme lieky vyrábať sami, ich výroba je často závislá na dodávke ingrediencií z Číny (alebo Indie). Ako ukázala pandémia, náhle narušenia zásobovacieho reťazca v dôsledku vonkajšieho šoku môže mať významné implikácie pre slovenskú národnú bezpečnosť.
Čína si túto závislosť uvedomuje a opakovane signalizuje ochotu využiť ju na presadzovanie svojich cieľov. Síce sa to deje zatiaľ najmä voči Spojeným štátom, mimo záujmu však nie je ani EÚ (a teda ani Slovensko), ktorej čoraz sebavedomejšia politika voči Číne môže viesť k odvetným opatreniam z čínskej strany.
Identifikovanie tohto problému môže zvádzať k merkantilistickej odpovedi, jeho riešením ale nie je úplne prestať obchodovať s Čínou. Je však potrebné identifikovať strategický významné produkty, kde jednostranná závislosť na Číne (alebo hocakom inom aktérovi mimo EÚ) nie je žiadúca. Slovensko ako člen EÚ by potom malo dbať o to, aby sa diverzifikovali zásobovacie reťazce v týchto oblastiach. Príklad nám ponúka napríklad Japonsko, ktoré z tohto dôvodu vytvorilo dotačný program pre svoje firmy, ktoré môžu využiť štátnu pomoc buď za účelom relokácie výroby z Číny späť do Japonska, alebo z Číny do akejkoľvek tretej krajiny. Japonská vláda na tento účel vyčlenila až 243,5 miliardy jenov (takmer dve miliardy eur).
Pokiaľ bude bezpečnostná stratégia reflektovať tieto štyri základné oblasti (ktoré nie sú exkluzívne čínske a zahŕňajú aj aktivity ďalších aktérov), môžeme povedať, že Slovensko začalo brať Čínu vážne.
Článok pôvodne vyšiel na portáli Euractiv.sk.
