Čaputovej kritika stavu ľudských práv v Číne na stretnutí s ministrom Wangom bude podľa Ľuboša Blahu stáť Slovensko „kopu prachov“. Blaha sa však zásadne mýli.
V stredu 10. júla sa prezidentka Zuzana Čaputová stretla s čínskym ministrom zahraničia a štátnym radcom (v Číne ide o post vyšší od ministra) Wang Yi, ktorý bol na stredoeurópskom turné. Okrem obligátnej diskusie o vzájomných hospodárskych vzťahoch a globálnych problémoch ako klimatické zmeny sa Čaputová dotkla aj stavu ľudských práv v Číne. Podľa oficiálneho vyjadrenia paláca Čaputová „vyjadrila, v súlade so spoločnou pozíciou EÚ, znepokojenie a obavy zo zhoršujúcej sa situácie v oblasti ochrany ľudských práv v Číne a zo zadržiavania právnikov a ľudsko-právnych aktivistov, ako aj z postavenia etnických a náboženských menšín.“
Čaputovej znepokojenie si vyslúžilo okrem pozornosti svetových médií aj pozornosť od poslanca Ľuboša Blahu (SMER-SD), komunistu a predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti, ktorý sa na facebooku obul do Čaputovej. Odhliadnuc od typických invektív a útokov ad hominem, Blahovo vnímanie čínsko-slovenských vzťahov a vplyvu prezidentky na ne je na míle vzdialené realite.
V čom sa Blaha mýli?
Blahov status obsahuje tri skutkové tvrdenia o slovensko-čínskych vzťahoch, v ktorých sa buď mýli alebo zavádza:
- Kiskovo stretnutie s dalajlámom popiera slovenskú zahraničnopolitickú líniu a poškodilo vzťahy Slovenska s Čínou
- Čaputovej kritika je pre rozvoj slovenských vzťahov s Čínou horšia ako stretnutie s dalajlámom a povedie k zhoršeniu slovenského exportu do Číny
- Kritika stavu ľudských práv v Číne je zasahovaním do vnútorných záležitostí Číny, pričom lídri EÚ sa kritike ľudských práv v Číne vyhýbajú v prospech budovania obchodných vzťahov
Kiska a dalajláma
Blahovo tvrdenie, že Kiskovo stretnutie s dalajlámom v októbri 2016 zlikvidovalo slovenské vzťahy s Čínou nie je založené na objektívnych dátach.
Vzájomné vzťahy Slovenska a Číny existujú v zásade v dvoch rovinách: politickej a ekonomickej. Kiskovo stretnutie s dalajlámom síce dočasne spôsobilo ochladnutie vzťahov na politickej úrovni, faktom zostáva, že tieto vzťahy ani pred tým neboli výrazne rozvinuté.
Slovensko-čínske vzťahy existujú hlavne v rovine ekonomickej. Medzi dobrými politickými a ekonomickými vzťahmi s Čínou pritom neexistuje žiaden jasný vzťah. V prípade Slovenska sa dokonca hospodárske vzťahy po Kiskovom stretnutí s dalajlámom zlepšili.
Údaje Svetovej banky o slovenskom exporte do Číny ukazujú, že po stretnutí Kisku s dalajlámom slovenský export do Číny rástol. Kým v roku 2015 podľa Svetovej banky Slovensko vyviezlo do Číny 1,13 mld. USD a v 2016 1,26 mld. USD, rok po schôdzke sa slovenský export narástol na 1,38 mld. USD a v minulom roku na niečo cez 1,5 mld. USD (za rok 2018 ide o údaj Ministerstva hospodárstva SR). Je teda zrejmé, že Kiskovo stretnutie s Dalajlámom nespôsobilo pre slovenský export do Číny žiadnu katastrofu.
To isté platí aj pre objem čínskych investícií na Slovensku. Tie boli podľa Národnej banky Slovenska v roku 2016 na úrovni cca. 25 mil. EUR, pričom o rok neskôr (t. j. rok po stretnutí) sa objem čínskych investícií na Slovensku takmer zdvojnásobil, kedy sa dostali na úroveň až 45 mil. EUR.
Paradoxne, pokiaľ došlo k akejkoľvek likvidácií slovensko-čínskych hospodárskych vzťahov, došlo k nej ešte pred Kiskovým stretnutím s dalajlámom. Slovensko sa v roku 2012 s vidinou zvýšenia exportov do Číny prihlásilo k tzv. iniciatíve 16+1 združujúcej Čínu so štátmi strednej a východnej Európy (a od tohto roku aj Grécko). Napriek pôvodnému očakávaniu však slovenský export do Číny od roku 2011 začal klesať, pričom počas piatich rokov poklesol až o 950 mil. USD (pokles o 45 % oproti roku 2011) a rásť začal opäť až od roku 2016, t. j. v roku stretnutia s dalajlámom).
Samotný SMER-SD, za ktorý sedí v Národnej rade aj Blaha, pritom v minulosti podnikol viaceré kroky, ktoré boli z pohľadu Číny vnímané minimálne ako nie priateľské. Ide napríklad o prijatie ujgurských väzňov z Guantánama napriek protestom Číny, ktorá žiadala ich vydanie v 2009, Ficova neúčasť na summite 16+1 v čínskom Suzhou v 2016, či absencia akéhokoľvek vysokopostaveného zástupcu Slovenska na prvom Belt and Road Forum v 2017. Avšak tvrdiť, že za pokles slovenského exportu môže SMER-SD by bolo rovnako prvoplánové a zavádzajúce ako Blahove tvrdenia. Slovenský export, a to ako do Číny tak i celosvetovo, je do veľkej miery závislý na exporte áut a súčiastok do nich (podľa Atlasu ekonomickej komplexity Harvard University necelých 73 % celkového exportu do Číny tvoria práve autá), pričom za poklesom exportu do Číny stál najmä pokles exportu áut. Objem exportu iných druhov tovarov sa však v tomto období takmer nezmenil.
Čaputovej kritika ľudských práv v Číne
Podstata Blahovej kritiky Čaputovej postoja k Číne tkvie v tom, že kritika ľudských práv má byť „snáď ešte väčší sedlačizmus“ ako Kiskovo stretnutie s dalajlámom. Pokiaľ by sa však mali tieto dve udalosti porovnať (a to napriek tomu, že ide o kvalitatívne i symbolicky o výrazne odlišné situácie), z pohľadu Pekingu bolo väčším prešľapom Kiskovo stretnutie s dalajlámom ako Čaputovej kritika ľudských práv.
Svedčí o tom aj reakcia čínskej vlády a médií. Po stretnutí s dalajlámom čínske ministerstvo zahraničia a média opakovane tvrdili, že Kiska porušil princíp jednej Číny, podkopal čínske kľúčové záujmy a sabotoval politické základy slovensko-čínskej spolupráce. Naopak, po Čaputovej rokovaní s Wangom priniesli čínske médiá správy o tom ako Čaputová „vysoko ocenila príspevok Číny k ochrane životného prostredia a znižovaniu uhlíkových emisií,“ no ani len slovkom sa nezmienili o jej kritike ľudsko-právnych pomerov.
K Čaputovej stretnutiu s Wangom sa vyjadril behom tlačovej konferencie aj hovorca ministerstva zahraničia Geng Shuang, ktorý na priamu otázku ohľadne kritiky stavu ľudských práv v Číne nepovedal jediného negatívneho slova. Naopak, Geng uviedol, že Čaputová údajne zdôraznila „rešpekt Slovenska voči čínskej suverenite a teritoriálnej integrite a princípu jednej Číny.“ Ide o značne umiernenejšie vyjadrenia čínskeho ministerstva ako po Kiskovom stretnutí s dalajlámom. Ba dokonca v tomto prípade sa Čína neuchýlila ani k obligátnemu konštatovaniu, že kritika nedodržiavania ľudských práv je zasahovaním do čínskych interných záležitostí.
Dôvodom prečo Peking omnoho citlivejšie reagoval na Kisku ako na Čaputovú je fakt, že Čína považuje otázku statusu Tibetu a pôsobenia dalajlámu za tzv. kľúčový záujem. Slovami niekdajšieho štátneho radcu Dai Bingguo slúžia kľúčové záujmy ako základná motivácia pre čínsku zahraničnú politiku ako aj červená čiara, ktorej prekročenie Čína nemôže nikdy tolerovať.
EÚ a ľudské práva v Číne
Do tretice sa Blahova argumentácia opiera o tvrdenie, že Číne sa „podlizujú všetci európski lídri, len aby s ňou mohli obchodovať,“ pričom kritizovať stav ľudských práv si „nedovolil žiaden európsky líder.“ Blaha sa týmto snaží navodiť pocit, že Čaputovej počínanie je niečo nevídané.
Je síce pravda, že nie všetky krajiny sú ochotné čínsky režim kritizovať zo strachu pred hnevom Pekingu (napr. Grécko, ktoré zablokovalo stanovisko EÚ k ľudským právam v Číne v júni 2017) a aj kritici čínskych pomerov majú intenzívne obchodné vzťahy (napr. Nemecko, ktorého tretím najväčším obchodným partnerom je práve Čína), rozhodne nie je pravdou, že Číne sa podlizujú všetci európsky lídri a nikto ju nekritizuje.
Kritická pozícia voči stavu ľudských práv v Číne je súčasťou oficiálnej politiky EÚ voči Číne, ako aj politiky mnohých ďalších západných demokracií. Len tento mesiac 22 krajín prevažne zo západnej Európy adresovalo list Rade OSN pre ľudské práva ohľadne porušovania ľudských práv Ujgurov v provincii Xinjiang. Vo februári predniesol zástupca EÚ v Rade pre ľudské práva výrazne kritický prejav, v ktorom vyjadril znepokojenie nad porušovaním práv Ujgurov a požadoval umožnenie prístupu do Xinjiangu pre nezávislé monitorovacie misie. V ten istý mesiac USA a EÚ kritizovali Čínu za zatknutie advokát Wang Quanzhang, ktorý obhajoval čínskych aktivistov. Nemecká kancelárka Angela Merkel sa dokonca počas oficiálnej návštevy Číny v máji 2018 stretla s manželkami zatknutých aktivistov a právnikov a vzniesla otázku ľudský práv na rokovaní s premiérom Li Keqiangom.
Áno, Európa sa snaží prehlbovať obchodné vzťahy s Čínou. Nerobí to však za každú cenu a v posledných 2 rokoch sa EÚ pomerne intenzívne zaoberá čínskymi snahami o ovplyvňovanie našej vlastnej politiky (práve za účelom aby to Grécko zablokovalo voči Číne kritické spoločné pozície) a bezpečnostnými rizikami spojenými s čínskymi investíciami. Ešte aj Poľsko, na ktoré Blaha odkazuje, v minulom roku vylúčilo z tendrov na výstavbu ciest (obchvat Krakova a diaľnica 47)dve čínske firmy, ktoré by ich ináč vyhrali.
Celá Európa sa Číne rozhodne nepodlizuje. Kto sa jej však podlizuje dlhodobo je súdruh Blaha.
Článok vznikol v rámci projektu „Chinese influence in V4: Understanding the impact on political elites“ podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom.
Článok pôvodne vyšiel v Týždni.
