Pre Komunistickú stranu je dôležité zabrániť rýchlemu rastu cien.
V prístupe čínskych politikov a technokratov k riešeniu ekonomických problémov sa odzrkadľujú nielen ideológie ako marxizmus-leninizmus či akademické ekonomické teórie z katedier ekonómie na Západe. Dôležitú úlohu často hrajú aj domáce skúsenosti, ktoré doplňujú ekonomické nástroje o špecificky čínsky rozmer, preto prívlastok „s čínskymi charakteristikami“ nie je len rečnícka figúra, ale celkom vhodné pomenovanie reality.
Jednou z oblastí, kde sú čínske špecifiká najmarkantnejšie, je prístup k cenám a inflácii. Na západe majú centrálne banky k dispozícii dva základné nástroje, ktorými môžu ovplyvňovať infláciu: kontrola úrokových sadzieb a množstva peňazí v obehu. Čínska ľudová banka samozrejme taktiež používa tieto mechanizmy, no na kontrolu cien základných komodít existuje v Číne ešte jedna páka – „guerillová ekonómia“.
Keď v Číne zdražie jedna z veľmi dôležitých komodít, ktoré môžu spôsobiť infláciu aj v ďalších oblastiach hospodárstva – napríklad ryža alebo uhlie – dostanú veľké štátne firmy príkaz zabezpečiť, aby bol dostatok tejto komodity a jej cena viac nestúpala.
Štátne firmy tak môžu buď zvýšiť produkciu alebo nakupovať v zahraničí. Dôležité je infláciu podchytiť v zárodku, pred tým, než zasiahne celú ekonomiku.
Občianska vojna
Takéto miešanie klasických ekonomických nástrojov s neštandardnými metódami je založené na historickej skúsenosti. Jedným z dôležitých dôvodov, ktoré viedli k víťazstvu komunistov nad nacionalistami počas čínskej občianskej vojny v štyridsiatych rokoch minulého storočia, bol fakt, že komunistom sa na rozdiel od svojich protivníkov podarilo zastaviť infláciu a stabilizovať ceny. To dodalo silu ekonomike a popularitu komunistom.
Zaujímavý je pohľad na rozdiel v prístupe komunistov a nacionalistov. Čankajškom vedený Kuomintang mal kontakty a podporu Američanov, ktorí poskytli svojich najlepších expertov na konzultácie. Americkí ekonómovia pod vedením Johna Galbraitha počas druhej svetovej vojny úspešne zaviedli reguláciu cien, čo ochránilo ekonomiku pred inflačnými šokmi. Povzbudení úspechom v USA navrhli podobné metódy implementovať aj v Číne, kde to ale skončilo neúspechom. Predpokladom úspechu totiž bola dôkladná kontrola cien na každom trhu, teda v každom meste aj dedine.
Za vlády nacionalistov však štátne úrady nemali úplnú kontrolu nad krajinou, čo viedlo k tomu, že keď sa zaviedla kontrola cien v mestách, tak špekulanti odviezli tovar na vidiek, kde sa predával za neregulované ceny. Vo výsledku bol tovar nielen drahý, ale v mestách ho bol nedostatok.
Komunisti naproti tomu zaviedli úplne odlišnú metódu, ktorú niektorí ekonómovia označujú ako guerillová ekonómia. Na tzv. oslobodených územiach mali komunisti problém so špekulantmi, ktorí často začali skupovať jednu špecifickú komoditu, tú potom hromadili a nepredávali ďalej, čím sa vytváral nedostatok a rástla jej cena. Keď bola cena dostatočne vysoká, komoditu postupne s veľkým ziskom predali.
Siué Mou-kiao, výrazná postava čínskej ekonómie 20. storočia, navrhol proti tomu bojovať taktikou odpozeranou od partizánskych metód červenej armády: keď začali špekulanti skupovať tovar, pridala sa k nim aj komunistami zriadená špeciálna agentúra. Vo chvíli, keď špekulanti čakali, že v dôsledku nedostatku bude cena rásť, táto agentúra zaplavila trh tovarom, čím jeho cena klesla a špekulanti na tom prerobili. Po niekoľkých takýchto akciách to vzdali a ceny sa stabilizovali.
Reformy Teng Siao-pchinga
Po smrti Mao Ce-tunga sa na konci sedemdesiatych a na začiatku osemdesiatych rokov v Číne rozbehla intenzívna debata o ďalšom smerovaní krajiny. Teng Siao-pching, strojca čínskeho hospodárskeho zázraku, chápal, že centrálne plánované hospodárstvo – navyše založené na ťažkom priemysle – nevyprodukuje žiaduci rast ekonomiky. Preto sa snažil inšpirovať v zahraničí – imponovali mu najmä úspechy štyroch ázijských tigrov, no poradiť si nechal aj od ekonómov zo Západu či z Východu. (Jedným z ekonomických poradcov bol Ota Šik, autor reforiem československého hospodárstva v šesťdesiatych rokoch.)
Na začiatku osemdesiatych rokov už na západe dominoval neoliberalizmus: Ronald Reagan a Margaret Thatcherová boli vo vedúcich funkciách a Milton Friedman bol na vrchole slávy. Hoci čínski ekonómovia nakoniec prijali množstvo neoliberálnych prvkov, v riadení cien sa im nepozdávala teória šokového uvoľnenia cien. Skrotenie inflácie nebolo len dávno zabudnutou historickou udalosťou, ale reálnou obavou, pretože neúspech mohol vyvolať nespokojnosť občanov, protesty či štrajky, ktoré vedenie strany nemienilo tolerovať.
Po niekoľkoročných analýzach a vnútrostraníckych zápasoch medzi marxistami a liberálmi sa zrodil kompromis: zaviedol sa systém duálnych cien, v ktorom bola časť cien kontrolovaná štátom (predovšetkým základné suroviny), a časť určovaná trhom. Tento systém „cenotvorby s čínskymi charakteristikami“ umožnil postupnú liberalizáciu bez inflačných šokov a vydržal do roku 1989.
Hoci sa po roku 1989 ceny niekoľkokrát výrazne liberalizovali, Čína nikdy nezažila skokový nárast cien ako východná Európa. Komunisti veľmi pozorne sledovali predovšetkým liberalizáciu cien v Rusku po páde Sovietskeho zväzu, ktorá výrazne znížila životnú úroveň veľkej časti obyvateľstva a zadala ruskému hospodárstvu tvrdú ranu, z ktorej sa dlhé roky spamätúvalo.
Guerillový boj s cenou bravčového
Rusko dlho slúžilo Číne ako odstrašujúci prípad toho, čo sa môže stať, keď sa ceny vymknú kontrole. Preto sa dodnes na reguláciu cien používa kombinácia štandardných ekonomických nástrojov spoločne s guerillovým prístupom. V súčasnosti sa môžeme na jednu takúto operáciu pozerať v priamom prenose. Pre rozšírenie moru ošípaných v Číne uhynula viac ako polovica všetkých prasiat v krajine. To spôsobilo nedostatok bravčového mäsa a rýchly rast cien.
Keďže je bravčové mäso jednou zo základných zložiek čínskeho jedálnička, jeho cena výrazne vplýva nielen na rozpočet domácností, ale aj na ceny ďalších tovarov. Preto bolo pre čínsku vládu dôležité zastaviť rast ceny bravčového za akúkoľvek cenu. Miestne vlády dostali pokyn poskytovať občanom potravinovú podporu, ktorá sa odvíjala od cien bravčového, štátne firmy skupovali v obrovských množstvách bravčové mäso na svetových trhoch, chovatelia dostali zvýšené dotácie na chov ošípaných.
Medzi výrazne netradičné metódy na kontrolu inflácie patrí kampaň za „čistý tanier“, ktorá bojuje proti plytvaniu jedlom. Úradníci v rámci nej kritizujú organizovanie hostín, po ktorých sa vždy vyhodí veľké množstvo jedla. Štátne médiá dokonca zaútočili aj na jeden veľmi populárny druh zábavy na sociálnych sieťach vo východnej Ázii, na influencerov, ktorí sa natáčajú pri jedení extrémne veľkých porcií jedla.
Čínsky neortodoxný prístup k inflácii je kombináciou snahy zabrániť občianskej nespokojnosti, ochoty experimentovať nad rámec zauživaných ekonomických nástrojov či modelov, a historických skúseností. Vďaka tomu sa jej za posledných tridsať rokov podarilo vyhnúť výraznej inflácii napriek tomu, že hospodárstvo krajiny dosiahlo vysoký hospodársky rast.
__________________________________________________________________________________________________
Článok pôvodne vyšiel v Denníku SME.
