Staré spory nehrdzavejú.
Už takmer mesiac trvá najnovší japonsko-kórejský spor. Od začiatku júla totiž vstúpili do platnosti obmedzenia exportu troch strategicky významných surovín z Japonska do Južnej Kórey. Opatrenie, ktoré má chrániť bezpečnostné záujmy Japonska, prichádza po dlhom období zhoršujúcich sa vzťahov a ohrozuje juhokórejskú ekonomiku.
Japonská vláda ohlásila obmedzenie vývozu troch surovín, ktoré sa využívajú pri výrobe polovodičov a obrazoviek do smartfónov a televízorov. Obmedzenie spočíva v nutnosti požiadať o povolenie na vývoz, pričom posúdenie takejto žiadosti môže trvať aj niekoľko týždňov.
Toto opatrenie je však len začiatkom procesu, na ktorého konci by mohla byť Kórejská republika zaradená medzi štáty, do ktorých bude export z Japonska vyžadovať sprísnené bezpečnostné kontroly. Práve obavy o bezpečnostné záujmy štátu sú hlavným argumentom japonských predstaviteľov. Obávajú sa totiž, že suroviny by sa mohli cez tretie krajiny dostať do KĽDR.
Na tomto argumente je postavená aj japonská obhajoba proti juhokórejským sťažnostiam, ktorá sa zatiaľ javí ako úspešná.
Okrem Svetovej obchodnej organizácie sa Kórejská republika obrátila aj na spojenca oboch ázijských štátov – USA. Američania sa však, aj napriek túžbe po urovnaní sporu, chcú vyhnúť úlohe prostredníka.
Japonské firmy zaoberajúce sa výrobou surovín patria medzi popredných svetových producentov, a tak toto obmedzenie predstavuje problém pre kórejské spoločnosti ako Samsung či LG, pretože nájsť vhodných dodávateľov mimo Japonska môže byť problém.
Obmedzenie sa už prejavilo v dočasnom prepade akcií zasiahnutých spoločností. Japonské spoločnosti nepredpokladajú, vzhľadom na dopyt po daných produktoch, zásadnejší problém.
Špecifická mocnosť
Po porážke v druhej svetovej vojne sa Japonci v novej ústave z roku 1947 vzdali vojny a hrozby násilím ako prostriedkov riešenia medzinárodných sporov. Rozhodli sa vybudovať si svoje postavenie na svetovej scéne prostredníctvom hospodárskeho rastu a renomé pacifistického národa.
Táto stratégia však od konca studenej vojny naráža na svoje limity a je jasné, že Japonci budú musieť zásadným spôsobom zmeniť svoj prístup k zahraničnej a bezpečnostnej politike.
Momentálne je však stále využitie japonskej vojenskej moci prísne limitované a veľmi pravdepodobne by sa nestretlo s pochopením u japonskej ani svetovej verejnosti. Ostrovnému národu tak ostáva jediná zložka konceptu tvrdej moci – ekonomika.
Tvrdá moc kombinuje vojenskú a hospodársku moc, ktorou štát princípom cukru a biča donucuje iné štáty konať v jeho záujme.
Japonsko ako tretia najväčšia ekonomika sveta má značný potenciál využiť ekonomické nástroje ako sankcie či aktuálne obmedzenie vývozu. Avšak vzhľadom na vysokú mieru previazanosti japonskej ekonomiky so zvyškom sveta sa k týmto krokom nezvyklo uchyľovať.
Aj v prípade Južnej Kórey sa Japonci vyhýbali zlučovaniu obchodu a zahraničnej politiky. Až doteraz.
Účty z druhej svetovej
Prečo Japonci náhle zmenili prístup a rozhodli sa pôsobiť na Kórejskú republiku prostredníctvom obmedzenia hospodárskej spolupráce? Dôvodov je pravdepodobne viac.
Okrem už uvedených bezpečnostných obáv opäť vystupujú do popredia vzájomné animozity spôsobené japonskou anexiou Kórejského polostrova v prvej polovici 20. storočia, ako aj neochotou Japoncov opätovne riešiť otázky „utešiteliek“ či ľudí odvedených na nútené práce počas vojny v Pacifiku.
Južná Kórea, najmä pod vedením prezidenta Moona, spochybňuje dohody s Japonskom uzavreté v rokoch 1965 a 2015, ktoré mali tieto otázky uzavrieť „úplne a konečne“.
Japonskí predstavitelia avizovali možnú medzinárodnú arbitráž a obmedzenie hospodárskej spolupráce už koncom roka 2018. Vtom čase priznal kórejský najvyšší súd odškodné štyrom Kórejčanom, ktorí boli počas vojny nútení pracovať v japonských oceliarňach.
Nippon Steel & Sumitomo Metal Corporation má podľa súdu vyplatiť odškodné takmer 312-tisíc eur. Spoločnosť, ako aj japonská vláda rozhodnutie súdu odmietli s tým, že ide o porušenie medzinárodného práva.
Hľadanie stratených voličov
Druhým možným vysvetlením je, že premiér Abe sa týmto krokom pokúšal posilniť postavenie svojej strany LDP u konzervatívnejších a nacionalistických voličov pred voľbami do hornej komory parlamentu.
Tie sa konali 21. 7. a premiérova LDP v nich získala pohodlnú väčšinu, avšak nebola schopná si zabezpečiť dve tretiny kresiel, ktoré sú potrebné na revíziu ústavy, o ktorú sa Šinzo Abe dlhodobo usiluje.
Abeho pozícia u zmienenej skupiny voličov je oslabená dlhodobou neschopnosťou dosiahnuť výrazný zahraničnopolitický úspech. Otázku návratu Japoncov unesených Severnou Kóreou sa aj napriek zapojeniu prezidenta Trumpa nepodarilo vyriešiť.
Rovnako tak stagnuje pokrok v urovnávaní sporu s Ruskom o severné teritóriá.
Na druhej strane, juhokórejský prezident Moon, ktorý označil obmedzenie vývozu surovín za „rozbitie hospodárskej spolupráce“, čelí doma prepadu preferencií a spomaľujúcej ekonomike. Vyostrenie vzájomných vzťahov mu tak môže pomôcť získať časť stratenej podpory.
Celý spor sa odohrával v tieni veľmi dynamicky sa vyvíjajúcich udalostí v Hongkongu, Iráne či v americko-čínskej obchodnej vojne. Pozornosť médií však pritiahlo protestné upálenie sa 78-ročného Kórejčana, ktorým chcel dať najavo odpor k Japoncom.
Situácia zhoršuje antijaponské nálady v kórejskej spoločnosti. Tie boli výrazne vyššie, než je to v opačnom prípade už pred zavedením obmedzení. Japonci zatiaľ odmietajú diskutovať o zrušení obmedzení, aj keď pripustili možnosť ich zmiernenia.
Vyriešenie sporu prostredníctvom WTO, o čo sa usilujú Kórejčania, sa zdá len málo pravdepodobné a najmä zdĺhavé. Možným riešením by mohol byť zásah Spojených štátov, no prezident Trump zrejme nemá záujem aktívne manažovať trilaterálne spojenectvo.
V tomto ohľade súčasná administratíva zaostáva za prezidentom Obamom, ktorý sa výrazne zasadil za zmiernenie napätia medzi najvýznamnejšími americkými spojencami vo východnej Ázii.
Róbert Vancel pôsobí ako CEIAS research fellow. Článok vyšiel pôvodne v denníku SME.
