Prečo nie je dobré používať pojem “čínsky vírus”

Home Publikácie CEIAS Insights SK Prečo nie je dobré používať pojem “čínsky vírus”
+

Spravodlivé rozhorčenie nad tým, že Čína šíri konšpiračné teórie o pôvode nového koronavírusu, vedie niektorých k tomu, že vírus ako formu odporu proti propagande čínskej vlády nazývajú prívlastkom “čínsky”. Tento krok je však kontraproduktívny, šíri rasistický diskurz.

Donald Trump použil pojem “čínsky vírus” prvýkrát 16. marca vo svojom tvíte a následne ho niekoľkokrát zopakoval. Vírus takto začal nazývať preto, lebo čínska vláda sa snaží zakryť jeho pôvod v Číne a šíri konšpiračné teórie o americkej armáde, ktorá vraj vírus do Wu-chanu privliekla. Kým v Európe drvivá väčšina politikov na túto hru nepristúpila, v Česku tento slovník prijali Miroslav Kalousek, Mirek Topolánek či pražský primátor Zdeněk Hříb.

Trump a ďalší majú pravdu v tom, že čínska vláda sa škandalóznym spôsobom snaží zakryť svoju vinu a že sa treba proti tejto snahe jasne vymedziť. Napriek tomu existuje viacero dôvodov, prečo je takýto slovník nevhodný a dokonca kontraproduktívny.

Rasizmus a incidenty súvisiace s vírusom

Používanie pojmu “čínsky vírus” má rasistický podtext a stigmatizuje Číňanov a všetko čínske. Slová majú svoju silu a mnohé zločiny sa začínajú vyjadreniami, ktoré sa môžu začínať na prvý pohľad nevinne – o tom by už dnes nemali byť pochybnosti.

Už teraz máme v rukách dôkazy, že vírusová epidémia ktorá sa rozšírila z Číny, viedla k nárastu xenofóbnych prejavov na sociálnych sieťach i v reálnom svete. Na celom svete narastá zoznam zdokumentovaných rasistických incidentov, ktoré súvisia s vírusom, a to vrátane fyzických napadnutí. Terčom útokov nie sú len Číňania, ale ľudia ázijského pôvodu vrátane Japoncov, Kórejcov, Taiwancov, Vietnamcov či iných ľudí ázijského výzoru, ktorí sú  útočníkmi zamieňaní za Číňanov.

Svetová zdravotnícka organizácia a EÚ

Aj z týchto dôvodov Svetová zdravotnícka organizácia zaviedla v roku 2015 pravidlá na pomenúvanie chorôb. Pri objavení novej choroby sa nemajú používať názvy, ktoré môžu neprávom stigmatizovať rôzne skupiny obyvateľstva. “Môže to vyzerať ako banalita, ale názvy chorôb skutočne ovplyvňujú životy ľudí. Videli sme viacero názvov ochorení, ktoré spôsobili útoky na členov náboženských alebo etnických skupín, vytvárali neopodstatnené bariéry pri cestovaní, obchode či vyprovokovali zbytočné zabíjanie hospodárskych zvierat. To všetko má závažný vplyv na ľudské životy a živobytie,” zdôvodnila svoje opatrenie WHO.

V súlade s vlastnými pravidlami prijala 11. februára pre nový koronavírus meno SARS-Cov-2 a pre chorobu, ktorú spôsobuje, názov COVID-19.

Oponenti poukazujú na to, že predsa existuje španielská chrípka či blízkovýchodný respiračný syndróm (MERS). Ide však o choroby, ktoré sa objavili skôr, ako boli prijaté nové pravidlá WHO a ich mená sú zaužívané. Navyše, motiváciou na prijatie nových pravidiel bol práve negatívny efekt pomenovaní chorôb, ktoré pracovali s geografickými názvami.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell sa v posledných dňoch vyjadril explicitne za používanie normoslovia podľa WHO a proti slovníku, ktorý používa Trump. Vymýšľanie vlastných názvov tak oslabuje a ide proti legitímnemu rozhodnutiu špecializovanej agentúry OSN a zároveň pozícii Únie.

Dar pre čínsku propagandu

Kým hlavným ospravedlnením pojmu “čínsky vírus” má byť boj s čínskou propagandou, výsledok je presne opačný a čínskej propagande pomáha. Po prepuknutí vírusovej epidémie v Číne bolo evidentné, že mnoho Číňanov je nespokojných s krokmi štátu. Na sociálnych sieťach sa objavovali výzvy volajúce po slobode slova a cenzori nestíhali vymázavať kritické komentáre. Išlo o najväčšiu krízu vlády čínskej komunistickej strany za posledných 30 rokov a ľudia otvorene diskutovali o tom, či epidémia môže byť “čínskym Černobylom”.

Postupom času sa však verejná nálada v Číne obracia. Číňania sú prekvapení, ako pomaly zareagovali vlády západných demokracií, a tým sa pre nich reakcia vlastnej vlády stáva prijateľnejšou – síce konala neskôr a dopustila rozšírenie vírusu, no nakoniec ho dokázala za obrovskú cenu dostať pod kontrolu.

Čínske štátne médiá sa od prepuknutia krízy snažia odlákať pozornosť svojich občanov od vlastných zlyhaní poukazovaním na domnelé alebo skutočné rasistické incidenty vo svete. Šíriaci sa pojem “čínsky vírus” môže čínskej vláde pomôcť pri presviedčaní vlastného obyvateľstva, že Západ je “protičínsky” a pre čínskych občanov je jednoducho najlepšie podporovať vlastnú štátostranu, ktorá jediná koná v ich záujme.

Odvádzanie pozornosti

Túto debatu by sme teraz vôbec nemali viesť, pretože odvádza pozornosť od samotného boja s vírusom. A práve to môže byť dôvod, prečo Trump s touto rétorikou prišiel. Podľa medializovaných informácií ho americká tajná služba už v priebehu januára varovala o možnosti pandémie. Prezident však nekonal a ešte pred niekoľkými dňami situáciu zľahčoval. Trump si už dnes pravdepodobne uvedomuje rozsah problému vrátane ekonomických dôsledkov a s ohľadom na blížiace sa voľby sa bude snažiť využiť akékoľvek prostriedky na zakrytie svojich zlyhaní. Eskalácia konfliktu s Čínou je ideálnou príležitosťou.

Každý z vyššie uvedených dôvodov by mal sám osebe dostatočný, spoločne však vytvárajú argument, ktorý by mal byť všeobecne akceptovaný každým, kto nie je ľahostajný voči normalizácii rasizmu, oslabovaniu legitimity orgánov OSN a EÚ, a zároveň nechce pomáhať politikom zakrývať svoje zlyhania.

S čínskou propagandou je nutné bojovať a poukazovať na závažné pochybenia čínskeho autoritárskeho režimu, ktoré značnou mierou k súčasnej situácii prispeli. Označovanie koronavírusu za “čínsky” však tejto snahe nepomôže, práve naopak.


Richard Q. Turcsányi, Matej Šimalčík, Filip Šebok, Kristína Kironská | Autori pôsobia ako výskumníci v CEIAS.

Text pôvodne vyšiel v Denníku N.

  • Richard Q. Turcsányi

    Richard Q. Turcsányi is the program director of CEIAS. He studies international relations, economics, and political science at the Masaryk University in Brno. Currently, he is an assistant professor at the Institute of Territorial Studies of the Mendel University in Brno where he teaches courses on current East Asia, geopolitics, and theories of International Relations. He is also a researcher at the Palacky University in Olomouc where he works on the research project Sinophone Borderlands. Between August 2014 and January 2015, he conducted research as a Taiwan Fellow at the National Chengchi University. In 2016 he was doing research at Peking University and Fudan University in China.