Záťažová skúška Troch roklín: Ustojí najväčšia priehrada na svete rekordné záplavy?

Home Publikácie CEIAS Insights SK Záťažová skúška Troch roklín: Ustojí najväčšia priehrada na svete rekordné záplavy?
+

Voda a rieky, priehrady a zavlažovanie nie sú len otázkami vedy a techniky. Sú zároveň metaforami pre čínske vládnutie a spoločnosť ako celok.

Tohtoročné záplavy v Číne sú jedny z najhorších za posledných sto rokov. Od tých v minulosti sa však odlišujú v tom, že záplavovej vode stoja v ceste desiatky nových priehrad vrátane obrovského vodného diela Tri rokliny, najväčšej priehrady na svete.

Bezprecedentné množstvo vody zasiahlo najmä povodie najdlhšej a najvodnatejšej čínskej rieky Jang-c‘, na ktorej priehrada stojí. Pri pohľade na obrovské záplavy na južnom toku rieky narastajú špekulácie o tom, či jeden z vrcholov čínskeho stavebného inžinierstva ustojí obrovské nápory vody alebo či Čínu čaká nedozerná prírodná katastrofa.

Monzúnové záplavy

V lete sa nad rozohriatym ázijským kontinentom vytvára oblasť nízkeho tlaku vzduchu, do ktorej od juhovýchodu preniká teplý a vlhký morský vzduch. Pre hornatý reliéf, ktorý dominuje v strednej Číne, sa letný monzún postupne oslabuje a na sever sa dostane len menšie množstvo zrážok. Preto platí, že krajina severnej Číny je suchá, kým juh je vlhký. Tento rozdiel zachytáva aj tradičné čínske príslovie „severom na koni, juhom na lodi“.

V niektorých rokoch sa stáva, že je monzún slabší a nedostane sa ponad hory až na severné planiny. Vtedy spadne nadmerné množstvo zrážok na juhu a severu sa neujde nič. Nastáva situácia, keď zároveň juh trpí záplavami a sever sužuje sucho. Generácie čínskych hydrológov si boli týchto vrtochov počasia veľmi dobre vedomé, a preto preventívne stavali tisíce hrádzí a priehrad vrátane tej najväčšej.

Hoci je priehrada Tri rokliny pre mnohých Číňanov predovšetkým stelesnením vzostupu ich krajiny, demonštráciou technických schopností a motorom ekonomického rastu, prvoradou úlohou obrovských stien priehrady zadržujúcich vody tretej najdlhšej rieky sveta je znižovať starodávne riziko sezónnych záplav v nížinách po prúde rieky.

Za priehradou sa vytvoril 660 kilometrov dlhý rezervoár, ktorý siaha až do hôr západočínskej provincie Sečuán. Dvadsať rokov trvajúce stavebné práce si vyžiadali presun obrovského množstva obyvateľov: zo svojich domovov bolo vysťahovaných 1,4 milióna ľudí, čím sa z toho stal jeden z najväčších presunov obyvateľstva v dobe mieru.

Generácie čínskych lídrov snívali o výstavbe priehrady, ktorá by skrotila rieku Jang-c‘. Nechýbali medzi nimi ani zakladateľ modernej Číny Sunjatsen, generál Čankajšek či samotný Mao Ce-tung. Podarilo sa to až vedeniu komunistickej strany v roku 2009, keď bola priehrada oficiálne spustená do prevádzky.

Historická dôležitosť priehrad

Pri pohľade na Tri rokliny sa však vynárajú analógie, ktoré siahajú hlbšie do minulosti. V priebehu tisícročí vynaložili čínske dynastie obrovské množstvá práce poddaných, ako aj cisárskeho bohatstva na údržbu priehrad, hrádzí a násypov, ktoré lemujú Žltú rieku – ďalší mohutný vodný tok v Číne, aby ochránili polia a mestá. Ak sa im podarilo udržať rieku v koryte, nasledovala odmena v podobe bohatej úrody, spokojných občanov a plných pokladníc. Nie je preto prekvapením, že čínske legendy o počiatkoch civilizácie hovoria o polomýtických postavách ako Jü Veľký, známy tým, že skrotil divoké rieky na čínskej centrálnej planine a umožnil rozmach poľnohospodárstva.

Odkaz, ktorý má zanechať stavba Troch roklín, je jasný: ak cisári počas milénií odvodzovali svoju legitimitu od úspechu pri zdolávaní riek v severnej Číne, komunistickej strane sa podarilo zopakovať – ak nie prekonať – ich skutky na juhu.

Voda a rieky, priehrady a zavlažovanie nie sú len otázkami vedy a techniky. Sú zároveň metaforami pre čínske vládnutie a spoločnosť ako celok. Čínski filozofovia často používali koncept vody ako symbol, ktorý reprezentoval ľudí, ich túžby a požiadavky. Filozof Majster Sün povedal, že „vládca je člnok – ľud je voda; voda môže člnok niesť, ale môže ho aj prevrhnúť“. (Citované podľa Marína Čarnogurská: A riekol majster… Str. 133.)

Generácie čínskych panovníkov sa držali týchto slov. Štedro míňali zdroje na udržiavanie priehrad a hrádzí, ktoré zadržiavali rozbúrené vody Žltej rieky. Zároveň vyvinuli sofisitikované nástroje, ktorými kontrolovali turbulencie v rámci čínskej spoločnosti. Byrokratický aparát umožňoval vládcom efektívne navigovať ríšu o veľkosti kontinentu. Všetky tieto praktiky z cisárskej Číny prežili aj v súčasnej „červenej dynastii“, vládnucej v krajine od roku 1949.

Prírodné nešťastia však môžu priehrady a hrádze preraziť. V rokoch 1887 a 1931 miliardy ton nahromadenej záplavovej vody prerazili hrádze a divoké prúdy zaplavili východnú Čínu. Odhaduje sa, že v roku 1887 zahynuli 2 milióny a v 1931 až 4 milióny ľudí. V roku 1938 ustupujúca čínska armáda zámerne zničila priehrady, aby zastavila japonskú inváziu. Záplavy, ktoré tým spôsobili, zabili státisíce miestnych obyvateľov.

Čajová šálka vo vani vody

Obavy však nie sú len historické. Po dekádach strávených vychvaľovaním technickej dokonalosti Troch roklín poznamenala v roku 2011 čínska štátna rada, že „musia byť vyriešené naliehavé problémy týkajúce sa ekologickej ochrany a prevencie geologických nešťastí“. Vedci zistili, že odkedy sa v roku 2003 začala napĺňať vodná nádrž, obrovský nárast tlaku vody na podložie spôsobil dramatický nárast počtu lokálnych zemetrasení a zosuvov pôdy. Nepanuje zhoda o tom, aká nebezpečná môže byť priehrada. Ale v najhoršom scenári, ktorý počíta s katastrofickým pretrhnutím hrádze, by bolo v ohrození života celé obyvateľstvo záplavového územia – až 75 miliónov ľudí.

Od júna zažíva Čína najväčšie povodne za posledných 60 rokov. V nich už prišlo o život viac než 200 ľudí, evakuovaných boli takmer štyri milióny ľudí, zasiahnutých bolo až 63 miliónov ľudí a povodne zatiaľ spôsobili škody v hodnote viac než 20 miliárd eur.

Tri rokliny začali po prvých dažďoch v júni vypúšťať vodu, čím spôsobili záplavy v najbližších mestách po prúde rieky, medzi ktorými je najväčšie Wu-chan, epicentrum koronavírusovej pandémie. Keďže sa očakával obrovský nával povodňovej vody, ktorú by plná priehrada nebola schopná udržať a odčerpávať, bola radšej preventívne vyprázdnená.

Hoci je priehrada najväčšia, akú ľudstvo kedy postavilo, zároveň stojí na štvrtej najvodnatejšej rieke sveta, do ktorej sa vlieva množstvo ďalších tokov, spoločne odvodňujúcich oblasť o veľkosti 1,8 milióna štvorcových kilometrov. Pri storočnej vode sa riekou preženie 244 miliárd metrov kubických vody. Tri rokliny však majú kapacitu zadržať len 22 miliárd kubíkov, 9 percent potrebného objemu. Čínsky geológ Fan Xiao, dlhodobý kritik priehrady, to prirovnáva k čajovej šálke vo vani plnej vody.

Hoci čínske úrady trvajú na tom, že Tri rokliny splnili svoju úlohu a spomalili nával záplavovej vody, od geológov, hydrológov, ale aj samotných občanov zaznieva kritika. Čínsky stavebný klenot výborne reguluje povodňové vody v bežných rokoch, pri obrovských dažďoch nielen príliš nepomáha, ale milióny ľudí tŕpnu, či sa nepretrhne.

Ak by došlo k najhoršiemu, katastrofické následky by to malo nielen pre obyvateľstvo východnej Číny od Wu-chanu po Šanghaj, ale aj pre legitimitu komunistickej strany. Súčasné vedenie veľmi dobre vie, že poverčiví Číňania prikladajú veľkú dôležitosť prírodným javom.

Okrem manažovania technickej a finančnej podpory preto prísne manažuje aj informácie. Nad Tromi roklinami bola vyhlásená bezletová zóna, všetky drony sú zabavované a videá na sociálnych sieťach podliehajú cenzúre.

Priehrada je bezpečná, občania, musíte nám veriť. Iné vám, koniec koncov, neostáva.

Článok bol pôvodne publikovaný v Denníku N.

  • Martin Šebeňa is a CEIAS Research Fellow. He studied political science and sinology at the Charles University in Prague (2011) and finance at Curtin University (2016). He is currently pursuing his PhD degree at The University of Hong Kong. In the past, he studied Chinese at Zhejiang University in China (2006-7) and political science at the University of Pisa (2008-9) in Italy. He has worked in the finance industry in Switzerland, Australia, Hong Kong and Czechia. Among his various interests are social events in contemporary China, in particular issues of urbanization, education, health, consumerism and popular nationalism.