Biden a Severná Kórea – je samit možný?

Home Publications CEIAS Insights Biden a Severná Kórea – je samit možný?
North Korea
+

Nie je to otázka najbližších týždňov ani mesiacov, ale vylúčiť sa to nedá.

Severná Kórea sa nenachádza na zozname aktuálnych kríz, ktoré identifikoval nový americký prezident Biden. Vývoj za posledných 30 rokov však ukazuje, že situácia na Kórejskom polostrove sa skôr či neskôr stane dôležitou zahraničnopolitickou agendou USA. Nie nevyhnutne z americkej iniciatívy, ale primárne ako reakcia na konanie KĽDR. Všetci traja vodcovia KĽDR si dokázali získať pozornosť každého amerického prezidenta od skončenia studenej vojny. Vo väčšine prípadov išlo o vyhrážky a testy rakiet rôzneho doletu, ktoré sa uskutočnili niekoľko týždňov alebo dní po inaugurácii. Z toho dôvodu môžeme v najbližších týždňoch očakávať, že nová americká administratíva sa bude musieť zaoberať severokórejskou otázkou.

V tíme ľudí, ktorý bude mať v novej vláde na starosti americkú zahraničnú politiku, vidíme množstvo odborníkov, pre ktorých nie je severokórejská otázka neznámym problémom. Väčšina z členov zahraničnopolitického tímu má bohaté skúsenosti, z pôsobenia v predchádzajúcich vládach, ale aj z pôsobenia vo výskumných inštitútoch a v think-tankoch.

Všetci tí, čo budú mať vo svojej agende vzťahy USA vo východnej Ázii a v Tichomorí, si uvedomujú potrebu potvrdenia dôležitosti amerických spojenectiev a aliancií. Význam tejto úlohy potvrdzujú aj prvé kroky dvoch nových ministrov. Krátko po potvrdení v úrade minister obrany Lloyd Austin, ako aj minister zahraničných vecí Anthony Bliken telefonovali dôležitým spojencom, medzi prvými rezortným kolegovom z Južnej Kórey a Japonska.

Na pozícii zástupkyne jedného zo štátnych tajomníkov bude mať ministerstvo zahraničných vecí uznávanú odborníčku na KĽDR Džung H. Park. Pani Park v minulom roku vydala knihu Becoming Kim Jong-u, má za sebou prácu v CIA a Brookingsovom inštitúte a v novom kabinete bude mať na starosti oblasť východnej Ázie a Tichomoria. Aj v ďalších inštitúciách, ktoré majú vo svojom portfóliu zahraničnopolitickú agendu, sú zastúpení odborníci na východnú Áziu, mnohí so špecifickými skúsenosťami s KĽDR.

Poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan má skúsenosti so situáciou v KĽDR a pravidelne sa zúčastňuje na diskusiách s odborníkmi na vývoj v KĽDR. V jeho tíme sú ľudia, ktorí sa podieľali na príprave rokovaní s KĽDR a stretnutiach, ktoré prebiehali od roku 2003. Laura Rosenbergerová bude viesť oddelenie pre Čínu a Edgard Kagan bude riadiť oddelenie pre východnú Áziu a Oceániu. Koordinátor Bieleho domu pre Áziu Kurt Cambel má od svojho pôsobenia vo vládach prezidentov Clintona a Obamu takisto bohaté skúsenosti s vývojom v regióne a aj na Kórejskom polostrove.

Pri takto silne zastúpených expertoch na východnú Áziu a Kórejský polostrov bude veľmi zaujímavé sledovať, akým spôsobom bude formovaná politika voči KĽDR. Viacerí zo spomenutých odborníkov dlhodobo hovoria o potrebe nastavenia reálnych očakávaní vo vzťahu k severokórejskému jadrovému programu. Všetci vedia, že KĽDR nie je ochotná vzdať sa ho. Práve toto bude politicky najcitlivejšia výzva pre súčasnú americkú vládu.

Čo teda čakať?

Z pohľadu USA je dôležité – a naznačujú to aj prvé telefonáty oboch spomenutých ministrov – obnovenie dôvery spojencov v regióne. V súvislosti s politikou voči KĽDR dlhodobo zohráva významnú úlohu Južná Kórea. Súčasná juhokórejská vláda prezidenta Mun Čä-ina má od USA svoje očakávania. Juhokórejský prezident od svojho nástupu do funkcie presadzuje politiku angažovania voči KĽDR. Momentálne uskutočňuje personálne zmeny vo vláde, na základe ktorých sa do dôležitých pozícií dostanú ľudia, ktorí majú priame skúsenosti s rokovaniami s KĽDR

Na pozícii ministra zahraničných vecí je to bývalý poradca pre národnú bezpečnosť Čung Ui-jong, ktorý sa ako prvý v roku 2018 stretol s Kim Čong-unom. Navyše prezidentovi Munovi ostáva rok v úrade (funkčné obdobie juhokórejského prezidenta je päť rokov, pričom sa ten istý človek nemôže uchádzať o úrad viac ako raz), takže má poslednú šancu zvrátiť dnes nepriaznivý vývoj v medzikórejských vzťahoch. Aj z toho dôvodu je pravdepodobné, že prezident Mun bude zdôrazňovať potrebu rokovaní USA s KĽDR.

Počas tlačovej konferencie posledný januárový týždeň naznačil, že samit medzi prezidentom Bidenom a Kim Čong-unom by bol vítaným krokom. Či by americká administratíva so samitom súhlasila, je dnes otázne. Nemožno ho úplne vylúčiť, ale ani očakávať, že by sa uskutočnil v najbližších mesiacoch či v tomto roku.

Vo vzťahu ku KĽDR majú USA dve priority: jadrový program a sankčný režim.

V prípade jadrového programu je najzásadnejšia otázka, do akej miery bude Bidenova administratíva ochotná a schopná upustiť od desaťročia existujúceho a dnes nereálneho cieľa americkej politiky, ktorým je kompletné, dokázateľné a komplexné odzbrojenie. Za posledných 30 rokov boli USA najbližšie k tomuto cieľu v 90. rokoch, keď KĽDR zatvorila svoj funkčný jadrový reaktor a rozvoj jadrového programu sa výrazne spomalil – v tomto období ešte KĽDR nemala jadrové nálože. Od prvého testu jadrovej nálože v roku 2006 sa program aj napriek sankciám, bilaterálnym a multilaterálnym snahám či stretnutiam prezidenta Trumpa s Kim Čong-unom rozvíjal ďalej.

Dnes je zrejmé, že z pohľadu KĽDR neexistuje dôvod, pre ktorý by sa svojho jadrového programu mala vzdať. Neistota medzinárodného prostredia a predovšetkým meniacej sa americkej politiky jeho význam len potvrdzuje. Na základe neoveriteľných informácií zverejnených severokórejskými médiami KĽDR disponuje miniaturizovanými vodíkovými náložami. V tejto súvislosti sa čoraz intenzívnejšie diskutuje o potrebe dohody s KĽDR o zmrazení ďalšieho vývoja jej existujúceho programu. To sa dnes ukazuje ako maximum toho, čo by mohla Bidenova administratíva dosiahnuť.

Druhou otázkou vo vzťahu ku KĽDR sú sankcie. Z pohľadu USA dnes existuje dvojitý sankčný režim voči Severnej Kórei, ktorý tvoria bilaterálne sankcie, teda tie uvalené vládou USA, a multilaterálne sankcie schválené na pôde OSN. Počas posledných štyroch rokov došlo k výraznému sprísneniu oboch sankčných režimov. Sankcie OSN boli zásadne sprísnené v roku 2017. Obmedzenia uvalené na obchod s KĽDR sa dotýkajú tovarov a produktov bežnej spotreby a ovplyvňujú celkovú ekonomickú situáciu v štáte. K jej zhoršeniu v poslednom roku prispelo uzatvorenie hraníc z dôvodu obavy zo šírenia koronavírusu.

Sankčný režim je pre Bidenovu administratívu dôležitým rokovacím nástrojom. Krátko po neúspešnom samite v Hanoji vo februári 2019 sa objavili informácie, že Kim Čong-un žiadal zrušenie sankcií OSN z roku 2017 výmenou za uzatvorenie viacerých známych jadrových zariadení. Práve v súvislosti s možnosťou uvoľňovania sankčného režimu sa dlhodobo diskutuje o potrebe vytvorenia jasného plánu a postupu. Úlohou pre Bidenov tím expertov bude stanoviť, aké sankcie by bolo prijateľné uvoľniť a aké kroky by za to mala KĽDR splniť. V tomto prípade to, prirodzene, nebude jednostranný proces a finálna podoba bude výsledkom rokovaní medzi zástupcami USA a KĽDR.

Aká je pozícia KĽDR?

V Severnej Kórei sa od 5. do 12. januára konal 8. zjazd Kórejskej strany pracujúcich. V oficiálnych vyhláseniach zo zjazdu môžeme nájsť aj niekoľko odkazov pre USA.

Kim Čong-un vo svojom prejave označil Spojené štáty za najväčšieho nepriateľa KĽDR. To nie je nič prekvapivé, od začiatku 90. rokov sú USA považované za najväčšiu hrozbu pre prežitie severokórejského režimu, ktorú ešte zvýšili americké vojenské intervencie. Hrozba, ktorú predstavujú USA, je hlavným dôvodom vývoja jadrového programu KĽDR. Ňou Kim Čong-un odôvodnil aj prebiehajúcu modernizáciu jadrového a raketového programu. KĽDR už v októbri 2020 predstavila najväčšiu medzikontinentálnu balistickú raketu a na prehliadke deň po zjazde ukázala novú balistickú raketu odpaľovanú z ponorky. Budovanie ponorkovej flotily oznámil Kim ako ďalší program na zaistenie väčšej bezpečnosti. Zároveň sa Kim negatívne vyjadril o spoločných americko-juhokórejských vojenských cvičeniach, ktoré sa začínajú každý rok v marci a KĽDR ich vníma ako hrozbu.

Tieto vyhlásenia sú jasnou ukážkou severokórejskej pozície. KĽDR nemá v pláne vzdať sa svojho jadrového programu, práve naopak, modernizuje ho spoločne s raketovým programom. Je možné, že ak nepríde očakávaná reakcia z USA, KĽDR začne svoje nové zariadenia testovať. Tou očakávanou reakciou je s najväčšou pravdepodobnosťou obnova rokovaní s víziou stretnutia medzi Kim Čong-unom a prezidentom Bidenom. KĽDR je dnes v situácii, keď potrebuje humanitárnu pomoc a zároveň uvoľnenie medzinárodných sankcií. Je možné, že na výmenu bude ochotná uvaliť ďalšie moratórium na raketové testy a predĺžiť to, ktoré platí pre jadrové testy. Ale ak bude Bidenova administratíva akcentovať odzbrojenie, testom a eskalácii situácie sa svet nevyhne.

Nová americká administratíva sa vo vzťahu ku KĽDR nachádza v zložitej situácii. Americkí analytici sa zhodujú, že nie je v pozícii vybrať si medzi zlým a dobrým riešením, ale medzi zlým a horším. Ani Obamova politika strategickej trpezlivosti, ani Trumpova samitová diplomacia nepriviedli USA bližšie k vyriešeniu severokórejského problému, práve naopak. Dnes je svet aj USA v situácii, keď KĽDR vlastní jadrové zbrane a nebude ochotná vzdať sa medzinárodného statusu, ktorý jej toto vlastníctvo zaručuje.


Článok vyšiel aj v Denníku N.

  • Lucia Husenicova is a Board member of CEIAS, she is also a lecturer at Matej Bel University in Banska Bystrica, Slovakia. In her research, she deals with North Korean foreign and security policy, as well as regime features and stability and its impact on regional and global affairs. Additionally, she looks at the perceptions and understanding of liberal values within theoretical discourse in International Relations Theory.