Voči Číne už Slovensko nie je naivné. K efektívnej politike však zostáva uraziť ešte dlhú cestu.
„Čína významne zvyšuje svoj mocenský potenciál a politický vplyv podložený rýchlo rastúcimi vojenskými spôsobilosťami, ktoré v kombinácii s ekonomickou silou a strategickými investíciami asertívne využíva na presadzovanie svojich záujmov. Presadzuje vlastný spôsob vládnutia a odlišné chápanie ľudských práv a slobôd, čo Slovenská republika bude zohľadňovať vo vzájomných vzťahoch, ako aj pri jej postojoch v rámci medzinárodných organizácií.“
Tak znie kľúčová pasáž o Číne v čerstvo schválenej Bezpečnostnej stratégii, ktorá ilustruje zásadnú zmenu v smerovaní slovenskej politiky voči Číne, ktorá nastala po parlamentných voľbách v 2020.
Nie je toto totiž tak dávno, čo slovenský prístup k Číne bol značne naivný, založený na predstave, že s Čínou je možné obchodovať bez zásadných politických a bezpečnostných implikácií. Pamätný je rozhovor bývalého vicepremiéra Richarda Rašiho v čínskej štátnej televízii CCTV, kde sa dušoval, akým skvelým partnerom pre budovanie slovenskej 5G siete by bol Huawei.
Bezpečnostná stratégia si správne všíma narastajúci čínsky vplyv vo svete, ktorého svedkami sme aj na Slovensku, ako aj mnohé bezpečnostné riziká spojené s čínskymi aktivitami. Medzi tieto patria okrem už tradičného šírenia propagandy aj čoraz častejšie využívanie dezinformácií, strategická korupcia, ako aj problematika rizikového kapitálu a investícií.
Od slov na papieri k efektívnemu vysporiadaniu sa s týmito rizikami je ešte dlhá cesta, ktorá bude vyžadovať prijatie viacerých nový nástrojov.
Prvou záťažovou skúškou bude výber dodávateľov 5G sieti. Postoj orgánov verejnej moci k čínskym dodávateľom (Huawei, ZTE) bude indikatívny v tom, do akej miery to myslí bezpečnostný aparát s čínskymi bezpečnostnými rizikami vážne.
Ďalšou významnou otázkou bude príprava zákona o preverovaní bezpečnostných rizík zahraničných investícií, ktorého prijatie predpokladá aj bezpečnostná stratégia. Testom bude prijatie takého mechanizmu, ktorý bude schopný odolať prípadným politickým a korupčným tlakom na pripustenie investície, ktorá bude z pohľadu bezpečnosti vysoko riziková. Nutno poznamenať, že screening investícií je dôležitý nie len s ohľadom na Čínu, ale aj na aktivity iných aktérov z autoritárskych štátov mimo EÚ.
Azda najdôležitejším krokom bude uvedomenie si, že Čína využíva na presadzovanie svojich záujmov vo svete všetky zložky spoločnosti (tzv. whole-of-society approach), vrátane čínskych firiem a univerzít. Nedávna štúdia Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií odhalila, že slovenské verejné univerzity a Slovenská akadémia vied udržiavajú až 113 rôznych vzťahov s čínskymi univerzitami, z čoho až 25 je s univerzitami afiliovanými s čínskou armádou. Žiadna zo slovenských akademických inštitúcií však pred nadviazaním spolupráce nevykonáva systematické hodnotenie rizík, čo by mal byť automatický krok aj v prípade spoluprác, ktoré môžu byť z akademického hľadiska prínosné.
Odpoveď na tieto výzvy musí byť rovnako celospoločenská. Tá spočíva najmä v tom, že štátni aj neštátni aktéri slovenských vzťahov s Čínou budú vždy detailne vyhodnocovať potenciálne bezpečnostné riziká pred tým, ako nadviažu s čínskymi entitami novú spoluprácu.
Tento stav však dosiahneme len vtedy, ak na Slovensku začne prebiehať verejná diskusia o Číne a jej aktivitách. Tá je však zatiaľ v nedohľadne. Nevyhnutné je aj aby sa Slovensko začalo vo väčšej miere podieľať na vytváraní spoločnej politiky EÚ voči Číne. Nedávno zverejnené plány pre zahraničnú politiku na rok 2021 správne poznamenávajú, že slovenská politika voči Číne musí primárne vychádzať zo spoločnej pozície EÚ. Bohužiaľ, chýba už diskusia o tom, ako bude Slovensko túto pozíciu spoluvytvárať tak, aby zodpovedala v čo najväčšej miere slovenským záujmom.
Tento stav dobre ilustruje situácia okolo investičnej dohody medzi Čínou a EÚ, rokovania o ktorej boli uzatvorené na konci minulého roka (ratifikácia sa očakáva v roku 2022). Dohoda bola predmetom pomerne vyhrotenej debaty vo zvyšku EÚ pre jej potenciálne strategické, bezpečnostné a ľudskoprávne implikácie. Na Slovensku by sme márne hľadali politikov, ktorý by takúto diskusiu vo väčšej miere otvorili.
Článok bol publikovaný aj v denníku SME.
