Policy paper “Potenciál Novej hodvábnej cesty pre Slovensko” sa zoberá vývojom čínskej inciativý Nová hodvábna cesta (angl. Bel and Road Initiative, BRI) a možnostiach, ktoré iniciatíva poskytuje pre Slovensko a rozvoj slovensko-čínskych vzťahov.
Odporúčania pre Slovensko
- Čína a čínske iniciatívy BRI a 16+1 si vyžadujú špecifický prístup. Slovensko potrebuje vyvinúť väčšiu aktivitu ako doteraz, tá však musí vychádzať z jasne definovaných cieľov a stratégie, ktorá by pokrývala ako ekonomickú, tak aj politickú oblasť.
- Pri plánovaní aktivít v spolupráci s Čínou je potrebné zostať realistickí a odmietnuť na jednej strane prehnané očakávania o masívnych ekonomických ziskoch, no na druhej strane aj skepsu voči objektívne existujúcim benefitom a dôležitosti rozvoja vzťahov s Čínou.
- Netreba vyčerpať diplomatické úsilie a zdroje na podporu projektov, ktoré sú málo realistické alebo prínosné pre štát. Viaceré nápady, ktoré boli medializované v minulosti, napríklad aj na výročných summitoch 16+1, spadajú do tejto kategórie.
- Rozvoj nákladného železničného spojenia medzi Slovenskom a Čínou je potenciálne prínosný a realistický projekt, vyžaduje si však diplomatickú podporu, jednak v súvislosti s konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorými trasa prechádza, ale aj s cieľom získať nutnú podporu a subvencie z čínskej strany.
- Plány budovania ďalšej infraštruktúry v súvislosti so železničným spojením je potrebné brať s rezervou. Jedná sa o budovanie ďalších prekladísk, predlžovaniu širokorozchodnej trase, či vznik priemyselného parku. Výnosnosť týchto projektov nie je automatická a je nutné ich dôkladne zvážiť. Železničné spojenia z Číny do Európy dnes fungujú vo veľkej miere vďaka čínskej politickej objednávke a sú subvencované. Ich dlhodobá udržateľnosť preto nemusí byť samozrejmá.
- Namiesto plánovania rozšírenia širokorozchodnej trate až po Bratislavu sa zdá byť vhodnejšie zamerať sa na existujúcu infraštruktúru a existujúce železničné koridory. Budovanie infraštruktúry spoločne s Čínou je zatiaľ otázne a je nutné veľmi podrobne a opatrne pristupovať k podmienkam takýchto projektov.
- Podpora malých a stredných podnikateľov by mala byť naďalej štandardnou výbavou slovenskej diplomacie. Čína je z tohto pohľadu zaujímavou destináciou, aj keď sa nedá očakávať výrazný štatistický rast čo sa týka slovenských exportov. Určité navýšenie zdrojov na ekonomickú diplomaciu môžu byť prospešné.
- Zvýšenie diplomatickej prítomnosti v Číne je potrebné, a to či už rozširovaním počtov úradov, ako aj počtom diplomatov s rozličným portfóliom vrátane politickej, ekonomickej, či konzulárnej agendy. Rozširovanie slovenskej prítomnosti v Číne sa však musí konať racionálnym spôsobom s jasne určenými cieľmi, ktoré zatiaľ slovenskej politike voči Číne chýbajú.
- Celkový slovenský prístup k Číne by mal byť realizovaný v kontexte našej politiky voči širšiemu východoázijskému regiónu. Koordinácia niektorých krokov s partnermi z V4 môže byť vhodná v určitých špecifických oblastiach, napríklad turizmus alebo spoločná prezentácia investičných možností a výrobkov domácich spoločností. Slovensko ako najmenší z V4 štátov z takéhoto postupu môže potenciálne vyťažiť najviac, aj keď je potrebné zobrať do úvahy aj rozdielne (zahranično-)politické predstavy jednotlivých vyšehradských krajín.
- Pre Slovensko je najdôležitejšou devízou vo vzťahu k Číne členstvo v EÚ. Spoločná diplomacia EÚ voči Číne je zároveň najlepší spôsob ako efektívne dosahovať svoje záujmy. Ďalšie kroky voči Číne na bilaterálnej úrovni či regionálnych fórach (16+1, V4+Čína) by mali byť voči úrovni EÚ – Čína komplementárne a nie alternatívne, či dokonca kontraproduktívne.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v rámci dotačného programu medzinárodné vzťahy a zahraničná politika SR. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný Inštitút ázijských štúdií.
Potenciál Novej hodvábnej cesty pre Slovensko
