Ako slovenské médiá uverejnili čínsku propagandu

Home Publikácie CEIAS Insights SK Ako slovenské médiá uverejnili čínsku propagandu
+

Eskalácia hongkonských protestov proti extradičnému zákonu a rastúcemu politickému vplyvu komunistickej strany na ostrove priniesla aj celosvetové šírenie čínskych dezinformácií. Pekinská propaganda neobišla ani Slovensko.

Zatiaľ čo celý svet s napätím tŕpne, či čínska armáda podnikne vojenskú intervenciu do protestami zmietaného Hongkongu, slovenský týždenník Trend publikoval článok z pera čínskeho veľvyslanca na Slovensku Lin Lina. V článku titulovanom „Čína dodržiava princíp jedna krajina – dva systémy, zahraničie by nemalo zasahovať do jej vnútorných záležitostí“ veľvyslanec Lin nariekol demonštrantov z terorizmu a protesty označil za podporované zahraničnými silami. Článok však nevyšiel ako súčasť redakčného obsahu, no ako platená inzercia. Podľa Tomáša Skřivánka, šéfredaktora časopisu, preto nemala redakcia dosah na obsah inzercie.

Bez ohľadu na to, či je konanie Trendu ospravedlniteľné alebo nie, publikovaním čínskej propagandy sa Trend v podstate pridal k médiám ako Hlavné správy a Nové slovo, ktoré bez ostychu publikujú články podpísané čínskym veľvyslancom (v ich prípade šlo dokonca o redakčný a nie inzerčný obsah).

Táto situácia poukazuje najmä na to, že aj Slovensko sa musí začať seriózne zaoberať rastúcim čínskym vplyvom a vhodnou odpoveďou naň.

Zahraničné médiá – nástroj čínskej moci?

Spolu s rastom vojenskej a ekonomickej moci si Čína už dlhšie uvedomuje, že potrebuje rozvíjať aj svoju mäkkú moc za účelom ovplyvňovania verejnej mienky v zahraničí o otázkach, ktoré Čína a vládnuca Komunistická strana považujú za dôležité. Za týmto účelom Čína čoraz viac využíva zahraničné médiá, ktoré sa snaží či už priamo alebo nepriamo ovplyvňovať za účelom obmedzenia kritiky samotnej Číny a šírenia jej pohľadu na dianie.

Ešte v 2015 bolo zistené, že China Radio International potajme finančne podporovala minimálne 33 zahraničných rádií s cieľom zabezpečiť pozitívne pokrytie Číny. V americkom denníku Washington Post a britskom The Telegraph už niekoľko rokov vychádza „inzerčná“ príloha China Watch, ktorá pravidelne šíri pro-čínsku propagandu o Hongkongu, Tibete a iných otázkach významných pre čínsku vládu. Objednávateľom tejto „inzercie“ sú anglicko-jazyčné noviny China Daily, ktoré vlastní štát. Slovenský časopis Trend teda rozhodne nie je prvým prípadom západného média, ktoré publikujú čínsku propagandu ako reklamný obsah. Snahy o ovplyvňovanie zahraničných médií sú občas skryté aj za investovanie. Svoje o tom vedia v Česku, kde čínska spoločnosť CEFC kúpila magazín Týden a televíziu Barrandov. Projekt ChinfluenCE, ktorý skúma čínsky vplyv v strednej Európe, následne zistil, že tieto média pokrývajú Čínu len pozitívne. Podobný osud čakal aj našu televíziu Markíza, na ktorú si CEFC brúsilo zuby spolu s Pentou.

Samotné šírenie propagandy o Hongkongu v Trende je súčasťou rozsiahlej kampane o ovplyvnenie zahraničného mediálneho diškurzu. Portál China Digital Times zverejnil informáciu o tom, že tlačové oddelenie Čínskeho ministerstva zahraničných vecí zaslalo 20. augusta list a 42 stranový dokument s „faktami“ o situácii v Hongkongu viac ako 30 medzinárodným mediálnym domom (napr. Reuters, Bloomberg, BBC, Wall Street Journal, Asahi Shimbun atď.) s cieľom ovplyvniť mediálny diškurz v prospech Pekingu.

Takýchto prípadov by sa dalo uviesť ešte neúrekom. Čo nimi však Čína sleduje?

Domáca propaganda

Jedným z cieľov čínskej ambasády bolo nepochybne ovplyvňovať verejnú mienku na Slovensku. Určite, samotnej ambasáde snahu ovplyvniť verejnú mienku nemožno vytknúť, je to jednou z jej úloh. Avšak spôsob a nástroje, ktoré si pre túto činnosť ambasáda zvolila sú viac než neštandardné.

Publikovaním v Hlavných správach a v Novom slove ambasáda v podstate legitimizuje existenciu týchto médií, ktoré opakovane publikujú hoaxy a konšpirácie, pričom poskytujú nekritický priestor pre vyjadrovanie známych konšpirátorov ako je napríklad Ľuboš Blaha (ktorý sa mimochodom prednedávnom vrátil z čínskou vládou platenej „študijnej cesty“ v Pekingu a Tibete, odkiaľ svojich fanúšikov zásoboval dezinformáciami).

Druhým cieľom, a to ešte dôležitejším, je následné využívanie týchto článkov na domácu propagandu. Aktivity čínskej diplomacie vo svete sú podradené hlavnému cieľu čínskych komunistov, ktorým je zachovanie vlády Komunistickej strany. Na jej legitimizovanie v očiach domácej populácie samozrejme neslúžia voľby. Ich legitimita je založená najmä na zabezpečovaní socio-ekonomického rastu a nacionalizme, s ktorým je bytostne spojená aj otázka Hongkongu ale aj Tibetu, Xinjiangu (autonómna provincia na západe krajiny, v ktorej žijú prevažne moslimskí Ujgurovia, z ktorých je viac ako 1 milión momentálne uväznených v koncentračných táboroch, ktoré Čína cynicky označuje za vzdelávacie centrá), Taiwanu a Juhočínskeho mora.

Využitie na domácu propagandu sa neobišlo ani samotnému Trendu. Inzercia ambasády bola publikovaná aj na čínskom webe ambasády, kde sa chváli tým, že článok Lin Lina publikoval „mainstreamový časopis“ Trend. Samozrejme, akákoľvek zmienka o tom, že šlo o platenú inzerciu na webe chýba. Dokonca aj z priloženej fotografie článku bolo odstránené označenie, že ide o PR článok. Z webu ambasády následne túto informáciu prevzal čínsky spravodajský portál Sina, ktorý je súčasťou populárnej sociálnej siete Weibo s 462 miliónmi aktívnych užívateľov (údaj k decembru 2018).

Slovensko potrebuje debatu o Číne

Publikovanie propagandy v Trende je ďalšou z rady situácií, ktoré ukazujú, že Slovensko, a to ako na vládnej tak aj spoločenskej úrovni, nie je schopné sa vyrovnávať s mocenským rastom Číny.

Až na výnimočné situácie slovenské médiá venujú Číne a jej aktivitám v (strednej) Európe len minimum pozornosti. Mali by sme sa však poučiť zo zahraničných skúseností, že práve médiá sú pomerne ľahko zneužiteľné na šírenie pozitívneho obrazu Číny.

Na predídenie opakovania situácii ako v Trende by mali samotné média vo svojich etických kódexoch venovať viac pozornosti otázkam zadávania inzercie (obzvlášť ak má mať podobu článku) reprezentantmi autoritárskych režimov.

Zároveň je potrené, aby sa ochrana médií pred autoritárskym vplyvom preniesla aj do regulácie ich vlastníctva, vrátane možnosti zákazu investície do médií. S trochou zveličenia je možné tvrdiť, že len náhoda zabránila tomu, aby sa najväčšia súkromná televízna stanica na Slovensku stala hlasnou trúbou čínskej vlády.

Realizácia týchto cieľov je však možná len pokiaľ na Slovensku začneme debatovať o Číne a bezpečnostných rizikách (vrátane rizík pre našu demokraciu) a cieľoch našej politiky voči Číne. Zatiaľ to však takmer vôbec nerobíme.

Článok vyšiel pôvodne v denníku SME.

  • Matej Šimalčík

    Matej Šimalčík is Executive Director of CEIAS. In his research, he focuses on Chinese foreign and security policy, strategic culture, territorial conflicts, and relations between China and Europe. He is a member of ChinfluenCE, a regional initative aimed at monitoring China’s economic and political influence in Central Europe, where he acts as national coordinator for Slovakia. Previously he served as a legal counsel to the Slovak branch of Transparency International.